Kľúčovým tlmiacim faktorom sú vojenské straty. Tie najvýznamnejšie sa týkajú ruských vojakov, ktorých padlo podľa ukrajinských zdrojov už okolo 18-tisíc.

OSN ich udáva výrazne menej, okolo šiestich tisíc. K tomu treba pripočítať ľudí vyradených z boja kvôli rôznym zraneniam, tých je zhruba od 20 do 50 tisíc.

To už je solídne množstvo, pokiaľ berieme do úvahy, že Moskva začala vojnu so 150 tisícmi vojakmi. Ak je až štvrtina vojska vyradená z boja, má to na akcieschopnosť armády zásadný vplyv.

Počas druhej svetovej vojny sa sovietske Rusko, zatlačené hlboko na svoje územie, dokázalo zmobilizovať a zhromaždiť obrovské množstvo ľudskej sily, ktorá potom porazila nacistické Nemecko.

Dnešná situácia to však nepripomína ani trochu. Zdá sa, že krajina nemá príliš kde brať a straty sa snažia nahradiť oslovovaním záložníkov, či by nechceli ísť bojovať.

Láka ich na peniaze, ktoré zodpovedajú podľa jednej verzie sume vo výške zhruba 530 eur (!), podľa inej ide o niečo menej ako 2 500 eur.

Častou praxou je aj podpisovanie ročných kontraktov pre vojakov základnej služby, kedy si dotyčný vo veku 18 až 19 rokov často neuvedomuje, do akej situácie ho armáda pošle – a jeho velitelia a náborári mu to ani poriadne nevysvetlia.

„Keď niekoho zajmeme, vyhovára sa, že si myslel, že je na cvičení. To je samozrejme lož,“ povedal mi na fronte na kyjevskom predmestí Irpiň jeden z vojakov.

Práve prípady vydesených mladíkov, ktorých sa pokúšajú dostať preč ruské organizácie, ako sú Matky vojakov, plnia stránky spravodajských webov.

Odchyt na ulici

Jedna vec je podporovať vojnu na Facebooku, ale ísť do nej so zbraňou v ruke bojovať je niečo úplne iné, a tak sa nemožno diviť, že priveľa záujemcov o to, aby doplnili rady na ruskej strane, nie je.

Situáciu možno určite riešiť mobilizáciou, na druhej strane by takéto opatrenie prinieslo ďalšie škody ekonomike a motivácia takýchto bojovníko...