Ľudstvo zavelilo do boja o vesmír. Američania, Rusi i Číňania sa predbiehajú v tom, ktorí prví pošlú ľudskú posádku na Mesiac a vzápätí na Mars. Ešte pred prvým človekom sa však povrchu červenej planéty zrejme dotknú ako prví naši opičí príbuzní. Ruskí vedci totiž plánujú, že zdĺhavú a náročnú cestu otestujú najskôr na opiciach. Zvierací kozmonauti boli od začiatku vernými pomocníkmi pri odkrývaní tajov vesmíru. "Ľudské posádky nasledovali až potom, ako sa na zvieratách zistilo, že sú schopné vesmírne podmienky prežiť," povedal pre HN astrofyzik Juraj Tóth z Univerzity Komenského v Bratislave.
Opičí kozmonauti
Keď americký prezident George W. Bush oznámil veľkolepý plán vyslať ľudí opäť na Mesiac a následne aj na Mars, málokto tušil, že ľudí zrejme predbehnú opice. Vo vesmírnom výskume by to však nebola žiadna novinka. Skôr, než prvý človek vyletel do otvoreného kozmu, totiž vedci skúmali následky vesmírnej cesty na celej plejáde zvierat. Najcennejšie informácie pritom poskytujú práve naši najbližší príbuzní. "Ľudia a opice sú približne rovnako citliví na radiáciu, ktorá sa nachádza všade vo vesmíre. Preto je výhodnejšie robiť pokusy na opiciach než napríklad na psoch," tvrdí Boris Lapin z Inštitútu lekárskej primatológie v Soči. Jeho ústav má za úlohu vychovať budúcu generáciu opičích kozmonautov, z ktorých možno niektorí raz poletia k červenej planéte skôr ako ľudia. Viac než desiatka makakov z tohto inštitútu už v minulosti letela do vesmíru na sovietskych a neskôr ruských raketách. "Pokusy so zvieratami vo vesmíre sú nenahraditeľné," povedal pre HN prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella. "Napríklad ja som mal so sebou pri ceste do vesmíru prepelice."
Prvý opičí kozmonaut sa volal Albert a do vesmíru vyletel v roku 1948 na rakete V2 ulúpenej z nacistického Nemecka. Albert zahynul ešte počas štartu, no jeho pamätná cesta otvorila dvere nespočetnému radu zvieracích kozmonautov. Prvým zvieraťom, ktoré sa dostalo na obežnú dráhu Zeme, bol legendárny ruský pes Lajka. Toho stretol rovnaký osud ako Alberta - zahynul ešte počas letu a na orbite krúžilo už len jeho mŕtve telo. Obe misie boli v skutočnosti jednosmerné a nerátali s návratom zvierat späť na Zem.
Zložitá cesta na Mars
Cesta k červenej planéte je najväčšia výzva, s akou sa doteraz vesmírny výskum stretol. Problémom je už len samotná vzdialenosť. "Let na Mars je takmer trojročná expedícia," povedal Bella. Na kozmonautov striehnu po ceste mnohé nástrahy. "Najväčším rizikom pri ceste na Mars je dlhotrvajúci pobyt v beztiažovom stave," uviedol Tóth. Doterajší rekord je okolo jedného roka. "V ľudskom organizme dochádza v tomto prostredí k degenerácii svalov a kostí a správne nefunguje ani ľudské trávenie," povedal Tóth. Tento problém by sa dal podľa Bellu vyriešiť použitím umelej gravitácie, napríklad keby vesmírna loď rotovala okolo svojej osi. Druhým najväčším rizikom je radiácia, ktorá je extrémne nebezpečná najmä v prípade silných erupcií slnečného žiarenia. "V krajných prípadoch môže byť táto radiácia pre kozmonautov smrteľná," potvrdil Tóth.