Úder mu nakoniec zasadili spojenci. Francúzi a Nemci zablokovali vstup postsovietskych republík do aliancie. Údajne preto, aby tým nepodráždili Rusov. Grécko zase nesúhlasilo so vstupom Macedónska kvôli jeho názvu. Aliancia teda otvorila dvere iba Chorvátom a Albáncom. Útechou pre Busha môže byť len to, že mu Česká republika odklepla umiestnenie radaru na svojom území v rámci výstavby protiradarovej základne v Európe. Lídri sa na summite v paláci bývalého rumunského diktátora Nicolae Ceaušesca zhodli, že plánovaný radar v Česku sa v budúcnosti môže stať súčasťou protiraketovej obrany NATO. "Americký systém značne prispeje k ochrane spojencov," uvádza sa v spoločnom vyhlásení lídrov 26 členských krajín NATO.

Radar berieme do úvahy
Rozhodnutie o radare "vzala na vedomie" aj slovenská delegácia pod vedením prezidenta Ivana Gašparoviča. "Berieme do úvahy, že sa európske prvky americkej protiraketovej obrany môžu stať významným príspevkom k ochrane spojencov pred hrozbou balistických rakiet dlhého dosahu," povedal na zasadnutí Gašparovič. Jeho rétorika sa tak líši od slov premiéra Roberta Fica, ktorý považuje dôvody na vybudovanie tohto systému za nezmyselné. Pre českú stranu je však podľa Schwarzenberga dôležité to, čo hovorí Gašparovič. "Pre mňa je rozhodujúce oficiálne stanovisko. Aj u nás majú rôzni politici rôzne názory a ja ich nikomu neberiem," uviedol pre HN Schwarzenberg.
Česká diplomacia na summite potvrdila, že zmluva s Američanmi je "na spadnutie". Podpísať by ju mali ešte tento rok v máji. Český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg to včera osobne oznámil americkej partnerke Condoleezze Riceovej. "Vzájomne sme si zagratulovali k ukončeniu rokovaní," povedal Schwarzenberg krátko po stretnutí. Premiér Mirek Topolánek na tlačovej konferencii povedal, že radar bude slúžiť aj ostatným krajinám. "NATO uznalo, že radar prispeje k ochrane spojencov."

Smútok v Skopje
Veľká nespokojnosť však po včerajšku zavládla v Skopje. Macedónci, ktorí so svojím prijatím počítali, budú musieť ešte počkať. Ich vstup totiž zablokovali Gréci, pre ktorých je neprijateľný názov krajiny. Macedónia sa totiž volá aj oblasť na severe Grécka. Atény sa obávajú, že by si Skopje mohlo automaticky nárokovať pripojenie tejto časti. Macedónska strana neskrývala rozhorčenie. Do poslednej chvíle totiž všetci dúfali, že Gréci ustúpia. Odmietnutie označila za vážne sklamanie, ktoré môže narušiť stabilitu na Balkáne. Reči o tom, že na presvedčenie Grécka bude stačiť jeden ostrý rozhovor s Bushom, teda tentoraz nevyšli.

Ďalší "úder pod pás" dostal americký prezident v otázke predbežného členstva Ukrajiny a Gruzínska. Bush sa výrazne zasadzoval za to, aby oba bývalé sovietske štáty boli prijaté do Akčného plánu členstva, čo je akousi predsieňou pred vstupom do NATO. Ukrajincom túto podporu zopakoval tesne pred summitom, keď zavítal do Kyjeva. Jeho spojenci ho však "nepodržali". Nemecko a Francúzsko avizovalo už predtým, že s takýmto zámerom nesúhlasia. Svoje slovo dodržali a na summite vystúpili proti tomu. Nepomohlo ani emotívne vystúpenie Busha, nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho nepresvedčil. "Dospeli sme k záveru, že je ešte príliš skoro, aby Gruzínsko a Ukrajina získali tento štatút," obhajovala svoje rozhodnutie Merkelová.
Sarkozy hovoril podobnou rétorikou. "Obe krajiny majú ambíciu vstúpiť do aliancie, nikto nemá právo to vetovať. Ale treba tomu dať čas, aby splnili všetky podmienky," povedal Sarkozy včera na brífingu pre novinárov. Gruzíncom sa evidentne takýto záver nepáči. Niektorí to označili za víťazstvo pre Rusko, ktoré ostro protestuje proti rozširovaniu aliancie smerom k jeho hraniciam.