Odchod z politickej scény Castro oznámil v liste, ktorý zverejnilo internetové vydanie oficiálneho denníka kubánskej komunistickej strany Granma.
Aj keď sa tento krok už dlhšie očakával, ako prvé naň reagovali Spojené štáty, ktoré 81-ročný Castro považuje za najväčšieho nepriateľa Kuby. „Dúfam, že odstúpenie Fidela Castra bude začiatkom demokratických zmien na Kube,“ povedal včera americký prezident George W. Bush. Naša diplomacia tento krok zatiaľ nekomentovala.
Vystrieda ho brat
Kubánsky vodca už vlani v decembri naznačil, že nebude stáť v ceste novej generácii lídrov. Včera svoje zámery definitívne potvrdil. „Nebudem sa uchádzať, ani neprijmem funkciu predsedu štátnej rady a vrchného veliteľa ozbrojených síl,“ napísal Castro, ktorý pre vážne ochorenie tráviaceho traktu už skoro 19 mesiacov prakticky žiadnu mocenskú funkciu nevykonáva.
Za nástupcu odporučil svojho brata Raúla, ktorému dočasne odovzdal právomoci v júli 2006 krátko pred tým, ako ho operovali. Svojej komunistickej strane odkázal, že jej ešte nedáva zbohom, ale že rozhodnutie urobil vzhľadom na kritický zdravotný stav. Za svoju hlavnú terajšiu úlohu označil „psychologicky aj politicky pripraviť ľud na dobu svojej neprítomnosti po toľkých rokoch boja“. „Žiadny, ani jednoduchý detail nesmieme prehliadnuť, nie je žiadna jednoduchá cesta, ktorú sa treba vydať,“ uviedol Castro v zjavnej narážke na súčasné problémy Kuby.
Parlament, o ktorom rozhodovali Kubánci v januári a ktorý ovláda komunistická strana – jediná legálna strana na ostrove – by mal už túto nedeľu zvoliť štátnu radu a jej predsedu, ktorým bol doteraz Castro. Predseda štátnej rady je súčasne hlavou štátu, predsedom vlády a vrchným veliteľom armády. Považuje sa za isté, že to bude práve Raúl.
Strach z neistoty
Podľa pozorovateľov Kubánci budú potrebovať istý čas na to, aby „strávili“ správu o Castrovom odchode. Väčšina z nich totiž iného kubánskeho politika ani nepozná. Mnohí z nich sú však čoraz viac nespokojní so zlou životnou úrovňou na Kube. „Tí, ktorí tam boli na jeseň a v zime minulého roka, hovorili, že Kubánci sa otvorene sťažovali na súčasný režim, že to takto ďalej nejde a že sa to musí zmeniť,“ povedala HN aktivistka Ivana Kullová z organizácie Človek v ohrození. Na Kube bola viackrát, v januári tohto roka ju odtiaľ vyhostili. „Sťažovali sa na ulici, v taxíkoch, v obchode, čiže neboli to žiadni intelektuáli či disidenti,“ dodala. Na základe toho sa dá predpokladať, že aj keď navonok bude väčšina ľudí za Castrom smútiť, objaví sa aj pocit radosti, že možno dôjde k zmene. „Na druhej strane však treba povedať, že to môže v nich vzbudzovať aj strach z budúcnosti, pretože si nevedia predstaviť, ako to bude vyzerať bez ikony, ktorá tu bola takmer 50 rokov,“ uviedla Kullová.
| | V stredajších Hospodárskych novinách si prečítajte:
|