Americká NASA je na nohách. Pri včerajšom štarte raketoplánu Endeavour úlomky izolácie zrejme poškodili plášť vesmírneho plavidla. Podobný scenár viedol vo februári 2003 ku katastrofe raketoplánu Columbia a vesmírny úrad nechce dopustiť, aby sa tragédia opakovala aj tentoraz.

Samotný štart sa pre rôzne technické problémy podaril až na šiesty pokus. Krátko po štarte bolo na záberoch NASA vidieť, ako sa od vonkajšej nádrže oddelilo niekoľko úlomkov, ktoré mohli raketu poškodiť. Zatiaľ nie je známy presný rozsah škôd, ten by mal byť známy dnes. "NASA má už s podobnými problémami skúsenosti a určite sa im podarí predísť tragédii,“ povedal pre HN Jindřich Žižka z Hvezdárne a planetária Mikuláša Koperníka v Brne.

Opakujúce sa problémy
Štart raketoplánu sledovali ľudia po celom svete. "Osem až deväť úlomkov, pravdepodobne z izolačnej peny alebo ľadu, odpadli počas prvých minút letu a niekoľko z nich narazilo do raketoplánu, ktorý mohli poškodiť,“ uviedol hovorca NASA Bill Gerstenmaier. Podľa neho bolo na videozázname jasne vidieť dva až tri dopady úlomkov na predok stroja. Tie však podľa odborníkov nepredstavujú nebezpečenstvo. "Problém by mohol byť na zadnej časti raketoplánu. To uvidíme v momente, keď sa koráb otočí krátko pred piatkovým pripojením k Medzinárodnej vesmírnej stanici,“ dodal Gerstenmaier.

Problémy s odlomenými časťami izolácie mal v roku 2003 aj raketoplán Columbia. Ten sa pri návrate po vstupe do atmosféry rozpadol. Nikto zo sedemčlennej posádky tragédiu neprežil. "Pristátie raketoplánu nie je žiadny jednoduchý manéver, do zemskej atmosféry musí zostúpiť v správnom uhle. Ak by zostúpil príliš strmo, mohol by sa zahriať a poškodiť alebo úplne zničiť, naopak, keby zostupoval príliš naplocho, mohol by sa od atmosféry odraziť ako žabky na rybníku,“ vysvetlil Žižka.

Siedmim astronautom, ktorí sú v súčasnosti na obežnej dráhe, by však podobný koniec ako posádke Columbie nemal hroziť. Vo vesmíre totiž presne zistia rozsah poškodení a podľa toho sa rozhodnú pre ďalší postup. "Ak by tie škody boli také veľké, že by sa raketoplán nemohol vrátiť, astronauti sa môžu pokúsiť opraviť ich priamo na obežnej dráhe, priletí iný raketoplán alebo ich príde vyzdvihnúť ruská loď,“ povedal Žižka.

Do šestice všetko dobré?
Endeavour odštartoval až na šiesty pokus. Dva z nich boli v júni odložené pre únik vodíka, zvyšné tri za uplynulé dni vždy prekazilo nepriaznivé počasie. Raketoplán sa deväť minút po štarte bezpečne dostal na obežnú dráhu a smeruje na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS, kam má vyniesť poslednú časť japonského laboratória Kibo. Dvaja astronauti počas piatich výstupov strávia dohromady 32,5 hodiny v otvorenom vesmíre. Naspäť by sa mali vrátiť o šestnásť dní.

Zdá sa, NASA čelí komplikáciám v poslednom čase viac ako obvykle. Okrem technických problémov pri pôvodných pokusoch o štart Endeavour ešte v júni sa NASA potrápila s pristátím raketoplánu Atlantis. Ten sa v máji vracal z dvojtýždňovej misie a pre zlé počasie jeho návrat na Zem odsúvali dva dni. Atlantis napokon pristál iba niekoľko hodín pred tým, ako sa mu minulo palivo a jeho posádke kyslík. Práve pre tieto problémy raketoplánov ich NASA čoskoro vyradí z prevádzky. "V priebehu niekoľkých rokov by mali vyvinúť nový typ rakety, ktorá bude nielen schopná zásobovať Medzinárodnú vesmírnu stanicu, ale zároveň by sa s ňou dalo lietať aj na Mesiac,“ dodal Žižka.

Práve včera si svet pripomenul najväčší deň v histórii vesmírneho výskumu. Uplynulo totiž 40 rokov od momentu, keď sa na cestu ku hviezdam vydala misia Apollo 11. Jej veliteľ Neil Armstrong 20. júla 1969 vôbec ako prvý človek vstúpil na pôdu Mesiaca.