Komentár HN |
Lisabon a francúzsky pat Bombastický obraz ružovej budúcnosti Európy podaný nie násilným hollywoodskym spôsobom, ale s typicky francúzskym, odzbrojujúcim šarmom. |
Lisabonská dohoda dostane druhú šancu. Európska únia pod vedením francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho sa včera na summite v Bruseli dohodla, že ustúpi požiadavkám írskej delegácie a ponechá počet eurokomisárov bez zmeny. Agentúru ČTK o tom informovali diplomatické zdroje v Bruseli.
Minimálne do roku 2014 tak každá členská krajina bude mať svojho eurokomisára. Práve to bola hlavná podmienka Írska, aby po fiasku v júnovom referende o Lisabonskej dohode zorganizovala druhé hlasovanie.
Podľa viacerých politikov i analytikov Európa jednoducho nemala inú možnosť, ak sa nechcela dostať opäť na začiatok. "Je v záujme aj Írska, aj zvyšku Európskej únie, aby Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti,“ povedal pre HN analytik Vladimír Bilčík.
Írske repete
Šéf írskej vlády Brian Cowen prišiel na summit s viacerými požiadavkami. Svojim kolegom za to ponúkol prísľub zopakovania neúspešného referenda. "Nie je to síce priamo vydieranie, ale nie je to ani prirodzené,“ povedal pre HN bývalý minister zahraničia a hlavný slovenský vyjednávač pre euroústavu Pavol Hamžík. Podobne sa podľa neho hľadalo východisko v prípade odmietnutia zmluvy z Nice v Dánsku. Dáni vtedy takisto dostali viacero výnimiek a už dnes rozmýšľajú nad tým, že niektoré by boli ochotní zrušiť.
Najväčší rozruch vzbudila Cowenova podmienka vlastného eurokomisára pre jeho krajinu. Podľa českého premiéra Mirka Topolánka by v takom prípade malo mať vlastného eurokomisára aj Česko. Lisabonská zmluva totiž počítala so znížením počtu komisárov na dve tretiny počtu členských krajín, čo by znamenalo, že nie každá krajina by mala vždy "svojho“ eurokomisára.
Ak by však vlastného eurokomisára dostalo iba Írsko, s podobnou požiadavkou by hneď vystúpili aj ostatné štáty, podľa Hamžíka i Slovensko. Aj preto sa Európa nakoniec v záujme záchrany dohody rozhodla zachovať počet komisárov na súčasnej úrovni.
Zmluvu zachráni Česko
Okrem vlastného eurokomisára žiadajú Íri ako protislužbu za zopakovanie referenda tiež viaceré záruky. Väčšina Írov sa hlási ku kresťanstvu a ich odpor k potratom, eutanázii či k manželstvám osôb rovnakého pohlavia je všeobecne známy. Politické strany, ktoré podporovali zamietnutie Lisabonskej zmluvy, tu ľudí presvedčili, že v prípade jej schválenia im únia nadiktuje svoje liberálne postoje. Okrem toho žiadajú Íri záruku ich budúcej neutrality a vlastné slovo v otázke výšky daní.
V septembri prenikli na verejnosť informácie, že Brusel začal prešetrovať spojenie medzi americkými milionármi a neokonzervatívcami a skupinami, ktoré lobovali za odmietnutie Lisabonskej zmluvy v Írsku. Americké financie a podporu mala dostať najmä strana Libertas Declana Ganleyho, ktorý patrí spolu s českým prezidentom Václavom Klausom k najväčším odporcom eurozmluvy v Európe. Obaja politici majú dokonca také podobné názory, že Klaus odvtedy podporil vznik českej verzie strany Libertas.cz, ktorá pokračuje v Ganleyho euroskeptickom posolstve. Práve euroskeptickí Česi však preberú od nového roka predsedníctvo v únii. "Cesta k schváleniu eurozmluvy je ešte dlhá a tŕnistá. Česká republika však podľa všetkého počas svojho predsedníctva ratifikáciu Lisabonskej zmluvy zvládne,“ tvrdí Bilčík.
Prečítajte si aj: |
Rozpačitý polrok pána Európskej únie Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy mal 1. júla odvážne plány, keď veľkolepo oznamoval, čo všetko chce ako pán Európskej únie za pol roka vyriešiť. Dotiahnuť do konca problémovú Lisabonskú dohodu či zabrániť šíreniu finančnej krízy. Časť z jeho sľubov sa šéfovi Elyzejského paláca podarilo splniť, z ničoho však na záverečnom vysvedčení nedostane jednotku. Podľa ústavu európskych štúdií Thomasa Moora mu za jeho polročný výkon patrí iba priemerná známka. „Náš verdikt pre Sarkozyho je známka 13 z dvadsiatich,” oznámil včera ústav. Celý článok >> |