"Nájdite zbrane hromadného podvodu." "Osemtisíc mŕtvych Iračanov, 55 mŕtvych britských vojakov, mŕtvy Dr. Kelly, chaos v Iraku -- oslobodenie?" Plagátmi s takýmito nápismi privítalo včera asi 30 demonštrantov Alastaira Campbella, riaditeľa pre styk s verejnosťou britskej vlády, pri príchode na Kráľovský súdny dvor. Tento blízky poradca premiéra Tonyho Blaira vypovedal pred Lordom Huttonom, ktorý vyšetruje okolnosti smrti zbrojného experta Davida Kellyho.
Jeho výpoveď sa očakávala s napätím, pretože mala vniesť viac svetla do nejasností, ktoré vznikli po prvých piatich dňoch vyšetrovania. Práve on mal totiž údajne upraviť dokument o irackých zbraniach. Takúto informáciu poskytol pred svojou smrťou doktor Kelly reportérovi britskej stanice BBC Andrewovi Giliganovi.
Campbell však včera opäť poprel, že by niekto z Downing Street správu upravil. Práve naopak, vyzval šéfov tajných služieb na zmiernenie rétoriky.
Správu o Iraku si objednal premiér Blair, aby mohol verejnosti dokázať, akú "špecifickú hrozbu" predstavuje režim Saddáma Husajna, povedal včera pred vyšetrovacím výborom Campbell.
Ako ďalej tvrdil, o irackých zbraniach, ktoré sa v správe spomínali, prvýkrát počul v auguste minulého roku a samotnú správu videl 5. septembra 2002.
Originálna verzia pritom bola stiahnutá počas Veľkej noci, keďže "to nebol dobrý dokument". Blair preto oznámil, že sa vypracuje nový. A práve ten vzbudil až prílišnú pozornosť médií. Podľa Campbella Blair videl v Iraku bezprostrednú hrozbu a chcel takéto posolstvo vyslať aj verejnosti. V Campbellovom zápisníku z 3. septembra je poznámka: "Prečo Irak? Prečo teraz?" Existoval totiž vraj ešte jeden materiál vypracovaný o niekoľko mesiacov skôr o zbraniach hromadného ničenia, ktoré sa mali nachádzať v štyroch krajinách, pričom jednou z nich bol Irak.
Campbell povedal, že sa nepamätá, či dokument, o ktorom sa hovorilo na stretnutí 5. septembra, už obsahoval zmienku o 45-minútovej schopnosti Iraku použiť zbrane hromadného ničenia a ani nevie, kedy sa tam vlastne dostala. "Nemal som na to žiadny vplyv," tvrdil. Vie však, že vtedy ľudia z tajných služieb nevyjadrili nespokojnosť s obsahom materiálu.
Blair údajne videl dokument prvýkrát 11. septembra. V Campbellovom denníku je pri tomto dni poznámka "čím suchší, tým lepší". Boli tam miesta, kde boli formulácie "príliš farbisté". Čím viac to bude založené na informáciách tajných služieb, tým lepšie, povedal Campbell.
Jeden z premiérových hovorcov Godric Smith povedal, že správa bola chaotická. "Myslím, že je to materiál, s ktorým sa dá pracovať, ale je zmätený a musí byť zrozumiteľnejší pokiaľ ide o objasnenie, ktoré informácie v ňom sú nové a ktoré staré," takto citoval Campbell Smitha.
Len ťažko však jeho výpoveď presvedčí skeptických Britov. Podľa britských analytikov z doterajšieho vyšetrovania vyplýva, že to bola naozaj vláda, ktorá správu o Iraku zlepšovala. A až do odhalenia a následného vyšetrovania nemenovaného zdroja BBC -- Kellyho -- do nej osobne zasahoval Blair aj minister obrany Geoff Hoon.
Len šesť percent britskej verejnosti dôveruje kabinetu Tonyho Blaira viac než BBC. Naopak 34 percent respondentov považuje BBC za dôveryhodnejšiu ako vládu. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky denníka Guardian, ktorý sa uskutočnil počas vyšetrovacieho procesu. Polovica verejnosti nedôveruje ani jednej z týchto inštitúcií a rovnako polovica Britov sa domnieva, že vláda úmyselne upravila správu o irackých zbraniach hromadného ničenia v snahe posilniť argumentáciu za vojenský zásah v Iraku.
Bodku za prípadom dá lord Hutton až vtedy, keď vypočuje aj ministra Hoona a premiéra Blaira. Už teraz sa však dá predpokladať, že najviac stratí vláda. Verejnosť totiž skôr bude tolerovať chybu novinárovi než jej. Pretože kabinet zaviedol krajinu do vojny v Irakom, a nie BBC.