StoryEditor

Sudán žiada o medzinárodnú pomoc

26.05.2004, 00:00
Sudanská islamistická vláda urobila v posledných dňoch nebývalý obrat. Ak ešte donedávno zahraničným dobročinným organizáciám v prístupe do krízovej oblasti v Darfúre bránila, teraz ich priam volá --a od afrických štátov požaduje, aby sem urýchlene vyslali mierové jednotky.

Sudanská islamistická vláda urobila v posledných dňoch nebývalý obrat. Ak ešte donedávno zahraničným dobročinným organizáciám v prístupe do krízovej oblasti v Darfúre bránila, teraz ich priam volá -- a od afrických štátov požaduje, aby sem urýchlene vyslali mierové jednotky.
Čas tlačí. Na území, ktoré je veľké ako všetky krajiny Vyšehradskej štvorky spolu, totiž vypukla humanitárna kríza nezvyčajného rozsahu. OSN varuje pred jej eskaláciou. "Videla som už utečenecké tábory v mnohých štátoch. Ale nikde nebola situácia ľudí taká zúfala ako v Darfúre," posťažovala sa britská pracovníčka agentúry Unicef Kathryn Irwinová.
Občianska vojna na západe Sudánu, pri hraniciach s Čadom, má staré korene. Avšak na rozdiel od pomerov na juhu, kde islamistická vláda už vyše dvadsať rokov bojuje proti kresťanom a animistom, tu sa postavili proti sebe moslimovia. Arabskí nomádi so svetlou pokožkou, vyzbrojení a zaplatení Chartúmom, tu za vládu robia špinavú prácu -- vyvražďujú "čiernych Arabov" z kmeňov Zagawa, Fur a Masalit. Spor o pastviny v Darfúre je síce dávny, ale v zničujúcu vojnu tohto rozsahu sa zmenil po prvýkrát. Všetky akcie prebiehajú podľa jednotného vzorca. Vládne lietadlá najprv dediny prepadnú zo vzduchu a potom dielo dokončí arabská jazdecká milícia.
Koľko ľudí tu už zahynulo, nikto nevie, odhadom ich je tridsaťtisíc. Naproti tomu čísla o počte utečencov sú už takmer overené. OSN hovorí o milióne osôb, ktoré museli opustiť rodné dediny. Podľa niektorých zdrojov stotisíc, podľa iných dvestotisíc z nich hľadá bezpečie v Čade.
Ani znalci situácie však nevedia vysvetliť, prečo chartúmska vláda a arabské milície začali útočiť práve teraz. Len sa domnievajú, že tieto udalosti by mohli mať súvislosť s vývojom situácie na juhu krajiny, kde rebeli z organizácie SPLA a vláda v mierových rozhovoroch už značne pokročili, hoci predbežne nie v písomnej podobe. Všetko nasvedčuje tomu, že uzavreli separátnu dohodu, podľa ktorej by si obe strany delili moc i tamojšie ropné bohatstvo, s vylúčením ostatných častí štátu. Údajne v reakcii na ňu sa potom v Darfúre začali aktivizovať dve vojenské hnutia.
Možné je však aj iné vysvetlenie. Aby chartúmska vláda zmäkčila ostrie medzinárodnej kritiky za brutálny postup na západe štátu, na juhu krajiny povstalcom urobila ústupky. Táto taktika nemusí byť celkom zbytočná, svet sa zatiaľ na nijakom koordinovanom postupe nezjednotil. "Nesmie sa stať, aby sa zrak sveta upieral na iné konflikty a Afrika aby bola zabudnutá," varovala prednedávnom nemecká ministerka pre rozvojovú pomoc Heidemarie Wieczoreková-Zeulová.
V skutočnosti však pri podobných konfliktoch pôsobí celkom jednoduchý mechanizmus. Ak nejaká vláda energeticky požaduje mierovú misiu OSN v danej oblasti, potom sa logicky očakáva, že práve táto vláda sa do pomoci aktívne zapojí. Do neprehľadnej občianskej vojny, aká zúri v Darfúre, sa však nechce dať zatiahnuť nikto -- ani vláda vo Washingtone, Paríži či Londýne. (hn/gaf)

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
15. november 2024 01:57