Veľké meteority si získali povesť masových vrahov, ktorí majú na svedomí dinosaurov a sú schopní pripraviť podobný osud celému ľudstvu. Vychádza však najavo, že dopady týchto telies ovplyvnili evolúciu života aj pozitívne. Nie je totiž vylúčené, že bez nich by sme tu neboli.

V čom sa Darwin mýlil
Keď Charles Darwin vytváral svoju revolučnú teóriu vývoja života, domnieval sa, že evolúcia postupuje pomaly, ale vytrvalo, malými, takmer nepostrehnuteľnými krokmi. Paleontológovia však zisťujú, že nové druhy vznikajú takmer súčasne -- a často v akýchsi sériách, keď naraz vzniká väčšie množstvo evolučných zlepšení. Niektorí vedci sa domnievajú, že príčinou týchto "vývojových explózií" môžu byť aj meteority.
"Dopady veľkých meteoritov majú, samozrejme, zničujúci vplyv na život celej planéty," hovorí Dave Harper z Kodanskej univerzity v Dánsku. "Často však na skamenelinách pozorujeme, že z popola skazy vzápätí povstal život ešte oveľa bohatší a rôznorodejší, než bol predtým."
Život na Zemi sa objavil krátko po tom, ako vychladol jej povrch -- pokiaľ ešte pred štyrmi miliardami rokov našu planétu nepretržite bombardovali kométy a asteroidy, z doby len o 200 miliónov rokov mladšej sú známe prvé fosílne príznaky existencie primitívneho života. Ten na jednobunkovej úrovni prežíval asi dve miliardy rokov. Potom sa stal priam zázrak -- v priebehu nasledujúcich sotva päťdesiatich miliónov rokov vzniklo veľké množstvo mnohobunkových živočíchov. A dovtedy pustá planéta rozkvitla bohatým životom.

Explózia života
Práve vtedy vznikli prvé živočíchy podobné koralom, morské huby, neskôr známe trilobity, mäkkýše, ramenonožce a mnoho ďalších tvorov. Na konci tohto obdobia sa dokonca objavujú prvé stavovce. Dnes sa táto éra nazýva kambrium a obrovskému evolučnému skoku, ktorý vtedy prebehol, paleontológovia hovoria kambrická explózia života. Nie je to vôbec zveličené, pretože práve v tomto relatívne krátkom období vznikli všetky živočíšne kmene.
Začiatok kambria dnes vedci umiestňujú do doby pred asi 545 miliónmi rokov. Existuje množstvo hypotéz, prečo sa práve vtedy začalo životu tak dobre dariť. Podľa jednej preto, že vďaka rozmnoženiu primitívnych rias stúpol obsah kyslíka v atmosfére. Podľa inej zase išlo o ďalekosiahle následky nejakej nepatrnej evolučnej zmeny, ktorú dnes zo skamenelín nevieme vyčítať.
Začiatok kambria sa však vyznačuje ešte jednou zvláštnosťou: v geologických vrstvách pochádzajúcich z tej doby výrazne vzrástlo množstvo izotopov uhlíka C-13. Súčasne sa objavuje aj zvýšený obsah zirkónu v horninách. Jedným z pravdepodobných vysvetlení týchto nálezov je dopad kozmického telesa. Existuje teda viacero náznakov, že kambrický zázrak stvorenia mnohobunkového života odštartoval kozmický úder, aj keď vedci doteraz nepoznajú mechanizmus, ako mohla mať globálna katastrofa také pozitívne následky.

Zem ako ľadová guľa
Rovnakú záhadu predstavoval aj koniec kambria pred asi 490 miliónmi rokov. Všetko nasvedčuje tomu, že sa podnebie vtedy neočakávane ochladilo a podmienky sa stali drsnejšími. Podľa niektorých paleontológov ide o vôbec najchladnejšiu éru existencie našej planéty a ľad niekedy siahal až k rovníku -- Zem sa možno občas menila na veľkú ľadovú guľu, podobne ako dnes niektoré mesiace Jupitera. Napriek tomu sa mnohé doterajšie druhy ďalej rozvíjali a vznikali nové. Toto obdobie sa nazýva ordovik a trvalo 55 miliónov rokov.
Dave Harper a ďalší vedci z Kodanskej univerzity v spolupráci s odborníkmi zo švédskej univerzity v Lunde analyzovali veľké množstvo vzoriek škandinávskych hornín z tej doby, okrem iného i z veľkého meteorického krátera Lockne v severnom Švédsku. Zistili, že po dopade kozmického telesa sa v oblasti okolo dopadu v priebehu relatívne krátkeho času objavil celý rad ďalších, nových druhov živočíchov, najmä mäkkýšov.
Vedcov zaujímalo, či ide len o miestny fenomén, alebo či sa niečo podobné v tom čase neodohrávalo aj na iných miestach planéty. Objavili pritom meteorické krátery v Číne a USA z rovnakého obdobia, pričom v ich okolí nachádzali geologické vrstvy s rovnakým zložením.
"Štúdium meteorických kráterov na viacerých lokalitách potvrdzuje, že išlo o globálny jav," hovorí Svend Stouge z Múzea prírodnej histórie v Dánsku.
Škandinávski vedci sa preto domnievajú, že na začiatku ordoviku zasiahla Zem naraz najmenej stovka veľkých meteoritov. Hoci klíma sa potom výrazne ochladila, po katastrofe nasledoval rýchly vývoj viacerých druhov morských živočíchov. Konkrétny mechanizmus toho, ako meteorické explózie povzbudzovali vznik nových tvorov, zatiaľ nie je známy, ale zdá sa, že bez úderov z neba by evolúcia postupovala oveľa pomalšie.