Británia sa môže radovať. Na pomyselnom literárnom tróne má svojho človeka. Tohtoročnú Nobelovu cenu za literatúru totiž dostala britská spisovateľka Doris Lessingová. Nobelov výbor pri Švédskej akadémii vied ju ocenil za to, s akým umom dokázala v literatúre využiť ženskú skúsenosť spolu so skepticizmom, zápalom a svojím vizionárstvom na skúmanie rozdelenej civilizácie. Lessingová, ktorá má 87 rokov, je vôbec najstarším laureátom Nobelovej ceny za literatúru v histórii. Spisovateľka sama vníma toto ocenenie ako zavŕšenie svojej plodnej, viac než pol storočia trvajúcej kariéry. "Získala som všetky ceny v Európe a zo všetkých som nadšená. Toto je však kráľovská postupka," prirovnala zisk prestížnej ceny k najvyššej možnej kartovej sekvencii v hre poker.
Spomienky na Afriku
Doris Lessingová sa narodila v roku 1919 na území dnešného Iránu. Svoju mladosť však prežila v južnej Afrike na území vtedajšej britskej kolónie Južná Rhodézia (dnešné Zimbabwe, pozn. red.). A práve tieto zážitky sa odrážajú v mnohých jej knihách vrátane prvého diela pod názvom Tráva spieva, ktoré vyšlo v roku 1950 po jej návrate do Británie. V knihe verne opisuje osudy rodiny bielych farmárov a ich černošského sluhu z Južnej Rhodézie. Toto dielo vyšlo aj na Slovensku. V roku 1974 ho vydal Slovenský spisovateľ.
Rovnakú cestu ako autorka, teda z južnej Afriky do Británie, absolvovala aj hrdinka jedného z najuznávanejších diel Doris Lessingovej. Ide o čiastočne autobiografické románové dielo s názvom Deti násilia. V knihe sa objavili aj autorkine sympatie s ideálmi komunizmu.
Zlatý zápisník
Lessingovú najviac preslávil román Zlatý zápisník z roku 1962. Švédski akademici z Nobelovho výboru ho označili za "úplne novátorský a prelomový" v pohľade na vzťahy medzi mužom a ženou v 20. storočí. Základom románu je príbeh mladej milenky aj matky. Milióny čitateľov a čitateliek z celého sveta dielo považujú za učebnicu, ako sa majú správať nezávislé ženy. Mnohí kritici ju na základe tohto diela zaradili medzi feministky. Ona sama sa však od feministického hnutia dištancovala.
Kniha v mnohom pripomínala hnutie radikálnych feministiek, ktoré reprezentujú spisovateľky ako Gloria Steinemová a Germaine Greerová. Lessingová však často vravievala, že potenciál hnutia sa vyčerpal, pretože ženy sa správali príliš ideologicky. "Feministické hnutie 60. rokov vyčerpalo množstvo energie diskusiami a organizovaním skupín," uviedla v jednom z rozhovorov pre britský týždenník Sunday Times. V súčasnosti sa zastáva viac mužov, ktorí sa podľa nej nechali prevalcovať feminizmom a mali by sa prestať ospravedlňovať, že sú muži.
Večná bojovníčka
Lessingová písala o utlačovaných ľuďoch a ich boji so životom celý svoj život. V mladosti ju ovplyvnilo rozdelené prostredie na bielych a čiernych v južnej Afrike. Aj preto sa neskôr vrhla do boja za emancipáciu a zrovnoprávnenie žien. Lessingová sa nevenuje len románovej tvorbe, ale považujú ju tiež za excelentnú spisovateľku krátkych poviedok.
Vo viac ako storočnej histórii udeľovania Nobelových cien za literatúru je dosiaľ len jedenástou spisovateľkou, ktorá takéto ocenenie dostala. Naposledy ju získala žena pred tromi rokmi, keď Nobelov výbor ocenil Elfriede Jelinekovú z Rakúska.