Desať minút dražby v svetoznámom londýnskom aukčnom dome Christie´s stačilo na to, aby skvost klenotov z dielne svetoznámeho umelca Petra Carla Fabergého zlomil svetový rekord v cene za jedno ruské dielo (nerátajú sa obrazy), svetový rekord v cene Fabergého diela a svetový rekord v cene za dielo za určité historické obdobie.
Pár minút po vyhlásení vyvolávacej ceny za tento klenot ponuka takmer deviatich miliónov libier (viac ako 413 miliónov korún) istého ruského klienta rozhodla o novom vlastníkovi.
A čo sa teda dražilo? Doteraz nezdokumentované vajce ozdobené hodinami a pohyblivou, diamantmi vykladanou figúrkou kohúta, ktoré zhotovil slávny ruský klenotník Peter Carl Fabergé.
Rýchly predaj
Podľa informácií priamo z aukčného domu sa klenot predal závratnou rýchlosťou. "Vajíčko bolo predmetom 10-minútového intenzívneho boja v rušnej sieni pred konečným predajom súkromnému ruskému klientovi," povedal pre HN jeden z manažérov aukčného domu Christie´s Matthew Paton. "Ide o vzácne dielo umeleckého majstrovstva," dodal Paton.
Nebol jediný, ktorého mimoriadne rýchla a úspešná aukcia nadchla. "Je to jeden z najvzrušujúcejších momentov za mojich 40 rokov v Christie´s. Fabergého vajíčko má všetky elementy pravého majstrovského diela: kvalitu umeleckej práce, pôvod aj skutočnosť, že to bol jediný kus, ktorý zostal vo vlastníctve rodiny, ktorej bol zverený," reagoval riaditeľ sekcie ruského umenia v Christie´s Anthony Philips.
Symbol luxusu
Priesvitné ružové vajíčko, zhotovené v roku 1902 pre londýnsku bankársku rodinu Rothschildovcov, zatiaľ verejnosť nemala možnosť vidieť. Iba nedávno, pred predajom, ho vystavili v Moskve, Ženeve a New Yorku. Majstrovské dielo má v sebe diamantmi vykladaného kohúta, ktorý každú hodinu vyskočí z vajíčka, štyrikrát rozprestrie krídla a pokrúti hlavou. To sa deje 15 sekúnd predtým, ako hodiny odbijú celú hodinu. Tieto umelecké diela sa len zriedkavo dostanú na voľný trh.
Fabergého klenotické vajcia sa stali symbolom bohatstva a luxusu ich majiteľov. Hodnota tohto umeleckého diela spočíva podľa odborníkov aj v tom, že ako jediné zostalo v rukách pôvodných vlastníkov. Do rodiny Rothschildovcov sa dostalo ako svadobný dar od Beatrice Ephrussi, rodenej Rothschilovej. Jej manžel sa narodil v Rusku a pracoval pre rothschildovskú firmu v Baku. Aj z neho sa postupne stal bankár a neskôr pomohol založiť banku v Paríži.
Cisárov klenotník
Korene ozdôb siahajú hlboko do minulosti. Ich vznik súvisí s tradíciou ruskej pravoslávnej cirkvi, kde sa traduje zdobenie vajíčok na Veľkú noc a Rusi sa nimi navzájom obdarúvajú.
Fabergé sa stal v roku 1885 dvorným klenotníkom ruského cára Alexandra III. Ten mu dal hneď po nástupe za úlohu vytvoriť neobyčajné vajíčko, ktorým by mohol obdariť svoju milovanú cárovnú Máriu Fiodorovnu. Klenotník úlohu splnil nad očakávania. Ráno na Veľkonočnú nedeľu odovzdal úžasné vajíčko svojim pánom a tí boli očarení.
Cárovná bola darčekom taká nadšená, že odvtedy dostávali členovia cárskej rodiny podobné klenoty na každú Veľkú noc. Fabergé zhotovil niekoľko desiatok takýchto klenotníckych pokladov zdobených miniatúrnymi portrétmi alebo skrýšami na maličké kvetiny, slony či kočiare z drahokamov a zo slonoviny. Celkovo daroval umelec rodine asi 50 vajíčok, ale nie všetky sa zachovali. Niektoré z vajec tvroil aj pre súkromníkov.
Fabergé utiekol z Ruska pred boľševikmi v roku 1917 a zomrel vo Francúzsku v roku 1920. Niektorí z potomkov pokračovali v tradícii. Jeho jediný žijúci vnuk je Theo Faberge. Vajíčka Fabergého zostávajú najvzácnejšími a najžiadanejšími zo všetkých diel.