Ako to v Šanghaji vyzeralo od začiatku pandémie?


Tak tu bol pokoj. My sme nemali ani jeden lockdown. Keď sa to v roku 2020 celé začalo, tak tu bol strach z neznámeho, ale lockdown nebol aj tak. Ľudia síce ostávali doma, lebo nevedeli, čo sa deje, ale konkrétne pravidlá neboli nastavené.

Na sociálnych sieťach kolujú videá, kde miestni obyvatelia počas lockdownu kričali zo svojich balkónov.

Nebolo toľko nakazených?

Počas dvoch rokov sa z času na čas objavili ohniská nákazy, izolované v nejakých štvrtiach. Zachytili to však v počiatočných štádiách. Ľudí následne pretestovali, dali do karantény, vynulovali to v priebehu týždňa, maximálne dvoch. A Šanghaj ani raz nebol výrazne ovplyvnený. Ani život v ňom.

Takže ste mohli slobodne chodiť kamkoľvek?

V najprísnejšom štádiu sme si museli merať teplotu a preukazovať sa zdravotnými kódmi pri vstupe do interiérov a mať tam aj rúška. To bolo najväčšie obmedzenie. Ale áno, všetko fungovalo – reštaurácie, obchody viac-menej stále. Bez prestávky.

To znamená, že to bolo pre vás ako obyvateľov určite lepšie ako na Slovensku?

Určite. Keď boli na Slovensku najtvrdšie lockdowny, tak my sme fungovali bez problémov. Chodili sme po kaviarňach, nebol s ničím problém.

Čo ovplyvnilo to, že tam to fungovalo a napríklad na Slovensku nie? Išlo o lepšie dodržanie pravidiel, vyššiu očkovanosť alebo o rúška, na ktoré je Čína zvyknutá?

Aj to, že Aziati prirodzene nosia rúška a chránia sa, ale aj to, že tu bola nastavená nulová politika. Ona na deltu a predchádzajúce varianty fungovala dobre. A nákazlivosť nebola taká vysoká a vždy dokázali ľudí izolovať. Ak boli oni a ich kontakty bezpríznakoví, boli v domácich karanténach.

Takže koľko ľudí mohlo ísť reálne do karantény?

Na slovenské pomery dali relatívne veľké časti do izolácie – teda všetkých, ktorí boli nakazení, ich susedov, kontakty aj v rámci sídliska. Všetci museli ísť do karantény na týždeň, počas ktorého ich pretestovali niekoľkokrát. No vždy takto izolovali nejakú oblasť a dostali to tam na nulu a následne otvorili. Potom prenosnosť vírusu nebola výrazná, a teda sa im dva roky úspešne darilo.

V tom prípade aj viac kontrolovali ľudí v domácej izolácii? Pretože vieme, že na Slovensku to tak nebolo.

Áno, keď boli ľudia v karanténe, tak boli strážení. To znamená, že ešte pred lockdownom, keď dlho-dlho držali tie ohniská, aj naša bytovka mala nakazených. A im do vchodu postavili stan, teda sa reálne nedalo vyjsť. Lebo ak niekto išiel von, musel prejsť tadiaľ, v tom stane bol však strážnik a ten dával pozor, aby izoláciu ľudia dodržiavali. Karantény boli strážené a stále sa testovalo. Väčšinou troma PCR testmi a dvoma antigénmi.

...