Dmitrij Medvedev sa ako jeden z najbližších spolupracovníkov Putina stal už v júni 2000 členom predstavenstva štátneho monopolu Gazprom, kde ho opäť vo funkcii potvrdili v júni 2006. Medvedev tak zároveň spoluurčuje politiku plynárenského a ropného gigantu, najmä vo vzťahu k Európe.
Práve Gazprom v posledných týždňoch niekoľkokrát pohrozil Európe, že prehodnotí svoju politiku, ak nezmení protekcionistickú ochranu európskeho energetického trhu, najmä distribučných sietí, o ktoré má záujem. Únia zatiaľ neumožňuje Gazpromu, aby do niektorej vstúpil, keďže sám nemá tieto siete oddelené. Zotrvávanie na takomto postoji môže mať podľa vedenia Gazpromu "vážne dopady na zabezpečenie dlhodobých dodávok plynu". Gazprom dokáže do roku 2015 pokryť namiesto terajšej štvrtiny až tretinu, prípadne polovicu európskych potrieb, no či to tak bude, záleží podľa vedenia spoločnosti len na únii.
"Chceme pokračovať v expanzii na iné trhy. Ekonomické výsledky ukazujú, že na svetovom poli si upevňuje pozíciu nielen Gazprom, ale celkovo aj Rusko," povedal Dmitrij Medvedev v jednom z prejavov k akcionárom. Len za minulý rok, ktorý bol prvým po liberalizácii trhu s akciami spoločnosti, sa hodnota Gazpromu zvýšila o 70 percent na viac ako 270 miliárd dolárov (v prepočte 6,061 bilióna Sk).
Počas tohtoročného energetického summitu Európskej únie s Ruskom, a teda aj Gazpromom, Dmitrij Medvedev pritvrdil na adresu problémov s Ukrajinou, čo sa však nepriamo dotýka aj Európy: "V budúcom roku budeme revidovať systém vzájomných vzťahov," upozornil Medvedev s tým, že "oni (Ukrajinci) si jednoducho zvykli platiť podľa netrhových cenníkov netrhové ceny. To nie je možné. Naši partneri si musia zvyknúť, že za plyn musia platiť. A platiť včas v súlade s podpísanými dohodami." Cena plynu pre Kyjev sa síce zvýšila, nie je však isté, či Ukrajina svoje povinnosti splní, a či to v opačnom prípade opäť nepocíti Európa.