Pod názvom Benešove dekréty sa označuje súbor zákonov, ktoré vydal počas druhej svetovej vojny v londýnskom exile československý prezident Edvard Beneš. Dekréty prezidenta republiky nahrádzali zákony parlamentu, ktorý vtedy neexistoval. Dnes sa pod Benešovými dekrétmi rozumejú hlavne tie zákony, ktoré postihli maďarskú a nemeckú menšinu na československom území. Najkontroverznejšie pochádzajú z roku 1945 a týkajú sa zradcov, nepriateľov a ich pomáhačov. V skutočnosti prikazovali skonfiškovať majetok a pôdu najmä občanom maďarskej a nemeckej národnosti. Dekréty týmto menšinám priznali kolektívnu vinu za kolaboráciu s fašistami a aj keď priamo nenariadili ich deportácie, boli dôležitým prvkom v udalostiach, ktoré viedli k násilnému odsunu menšín po vojne. Z viac ako troch miliónov Nemcov ich v krajine mohlo ostať približne štvrť milióna. Časť z nich priamo bojovala proti nacistom, časť ich zastávala príliš významné miesta v priemysle. Kým väčšinu Nemcov sa podarilo z krajiny deportovať, odsun vyše polmiliónovej maďarskej menšiny zo Slovenska narazil na medzinárodný odpor. Spolu 89 Benešových dekrétov platí v nezmenenej podobe dodnes v dôsledku právnych systémov Českej a Slovenskej republiky. Aj po viac ako 60 rokoch rozdeľujú kontroverzné dekréty Európu. Napríklad Lichtenštajnsko dodnes neuznalo existenciu Slovenskej republiky a Česka práve pre Benešove dekréty. Slovensko na oplátku neuznáva existenciu Lichtenštajnska.