Pol storočia riadil život na Kube. Tri štvrtiny obyvateľov "ostrova slobody" si iného vodcu ani nepamätajú. Aj v ostatnej časti sveta sa s Kubou často spája predovšetkým meno jej vodcu. Či už tvrdý diktátor alebo advokát chudobných, pre väčšinu Kubáncov zostane Fidel Castro navždy "líder máximo".
Hoci sa Spojené štáty snažili všetkými silami zbaviť sa ho a údajne prežil až 600 pokusov o atentát, El comandante napokon od nástupu k moci v roku 1959 prežil 9 amerických prezidentov. Nakoniec sa však jeho slová spred dvoch rokov, keď ho zdravie prestalo poslúchať -- "nech sa susedia na severe neboja, nemám v úmysle vládnuť do sto rokov", predsa len splnili.
"Bol mimoriadnou osobnosťou. Začínal ako radikálny revolucionár a vďaka rozdeleniu sveta začal budovať tropický komunizmus. Snažil sa zmeniť Kubu k lepšiemu, ale je otázka, či sa mu to podarilo," povedal pre HN český historik Josef Opatrný. Podľa neho Fidel získal prestíž v celej Latinskej Amerike tým, že sa ho nikdy nepodarilo zvrhnúť.

Z boháča revolucionár
Castro sa narodil v roku 1929 v bohatej rodine plantážnika. Vzdelanie získal v jezuitskom ráde a stal sa právnikom. Ešte ako mladíka ho údajne šokovala priepasť medzi jeho vlastným luxusom a chudobou ostatných -- stal sa marxisticko-leninským revolucionárom. Viedol útok na kasárne Moncada v Santiagu de Cuba koncom júla 1953, ktorý mal zvrhnúť diktatúru Fulgencia Batistu a začať kubánsku revolúciu. Akcia sa skončila neúspechom a vodca dostal 15 rokov. Počas vlastnej obhajoby trval na svojom názore. "Dejiny mi dajú za pravdu," tvrdil líder. Po amnestii odišiel do Mexika, kde založil hnutie 26. júla a s argentínskym rebelom Ernestom Che Guevarom sa koncom 50. rokov vylodili na pobreží Kuby a z hôr viedli partizánsku vojnu.

Priateľom Che Guevaru
Batistov režim nakoniec spolu s Che Guevarom zvrhli. Revolučné duo si získalo davy bojom proti imperializmu. V období chudoby totiž vtrhol do politiky advokát chudobných, ktorý zaviedol bezplatné zdravotníctvo a sčasti odstránil negramotnosť. Jeho túžby po spoločenskej rovnosti však historici nevidia tak ideálne. "Jeho krok k socializmu bol daný skôr tým, že USA sa rozhodli ísť ostro proti nemu, a jediný, kto ho podporil, bol socialistický Sovietsky zväz. Dotlačil ho do toho," pripomína Opatrný. "Alfabetizácia prebehla aj v krajinách, kde k revolúcii nedošlo," tvrdí historik.
Najväčšie demokracie sveta sa obávali, že kubánsky líder neodstúpi nikdy. Mal dosť energie na hodinové prejavy o revolučných ideáloch, počasí, športe -- najdlhší prejav trval sedem hodín.
El comandante zaryto tvrdí, že zostal verný chudobným. "Vyzývam všetkých klamárov -- prezidenta Georgea W. Busha, CIA a tisíce bánk na svete. Pokiaľ dokážu, že mám konto v cudzine, na ktorom by bol len jediný dolár, rezignujem," reagoval na dohady, že jeho majetok má hodnotu 900 miliónov dolárov.