Vladimir Putin je späť a s rovnako tvrdou rétorikou, ako za čias vládnutia v Kremli. Aj keď už nie je hlavou ruského štátu, ale "len" premiérom, aj tento rok usporiadal každoročnú televíznu šou, kde odpovedal na otázky národa. Svojej povesti tvrdého lídra nezostal nič dlžný. Tentoraz sa vyhrážal Ukrajine zastavením dodávky zemného plynu. Pritom práve cez Ukrajinu prúdi väčšina ruského plynu do Európy, a teda aj na Slovensko. "Ak si naši partneri nebudú plniť svoje záväzky, obmedzíme dodávky," varoval Putin.
Neposlušná Ukrajina
K tejto hrozbe prišlo pritom len deň po tom, ako sa Severoatlantická aliancia dohodla na summite v Bruseli na posilnení spolupráce s Kyjevom a Tbilisi. Hoci NATO opäť nesľúbilo Ukrajine ani Gruzínsku žiadne konkrétne termíny vstupu, Rusov akákoľvek zmienka o integrácii postsovietskych republík rozzúri do nepríčetnosti.
Putin si tentoraz našiel zámienku v ukrajinskom dlhu voči ruskému ropnému gigantu Gazprom. Najdlhší ropovod na svete -- Družba -- prechádza cez celú Ukrajinu a časť z neho pokračuje z Užhorodu aj na Slovensko. Moskva už v minulosti neváhala priškrtiť dodávky plynu či ropy, keď tým mohla získať ústupky v politických otázkach. Vzhľadom na to, že zníženie prietokov v jednej časti ropovodu či plynovodu sa zákonite prejaví aj v iných častiach potrubia, analytici varujú pred dočasným nedostatkom plynu v prípade, že Moskva kohútik skutočne utiahne. Cez ukrajinské plynovody tečie do Európy pätina spotrebovaného plynu. Naposledy pritom zasiahli Európu znížené dodávky kvôli hádke medzi Kyjevom a Moskvou pred dvoma rokmi.
Vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskom sú napäté už od takzvanej oranžovej revolúcie, ktorá vyniesla na čelo krajiny prozápadne orientovaného prezidenta Viktora Juščenka. Ten odmietol servilne slúžiť Kremľu a krajinu pevne nasmeroval do Európskej únie a do NATO. Odvtedy sa obe príbuzné krajiny sporia napríklad o osud pozostatkov sovietskej čiernomorskej flotily či o uznanie ukrajinského hladomoru zo začiatku minulého storočia za genocídu. Najväčší problém má však Kremeľ s prípadným vstupom Ukrajiny do NATO. Rozhodnutie aliancie nezaradiť Ukrajinu do takzvaného akčného plánu členstva Putin privítal.
Vodca národa
Na čele ruského štátu stál Putin osem rokov, tento rok ho však v Kremli nahradil jeho chránenec Dmitrij Medvedev. Sám Putin sa stal ruským premiérom, no účinkovanie v ostro sledovanom televíznom vystúpení, kde hlava štátu odpovedá na otázky bežných občanov, Medvedevovi nedoprial. Podľa analytikov tým dal svetu jasný signál, kto skutočne riadi krajinu. "Bolo by logické, keby v prezidentských príhovoroch pokračoval Dmitrij Medvedev. Takto je to prinajmenšom zvláštne," povedal pre HN český analytik Karel Svoboda. Rusom sa Putin ukázal rovnako ako v minulosti ako tvrdý vodca národa.
Obaja "vládcovia Ruska" si po voľbách podľa odborníkov vzájomne presne vymedzili sféry vplyvu. "Putin má na starosti najmä ekonomické otázky, kým Medvedev zodpovedá viac za bezpečnostno-politické záležitosti," tvrdí Svoboda.