Na východe Nemecka pri hraniciach s Poľskom žije menšina lužických Srbov. Podľa odhadov miestnej organizácie Domovina sa k lužickosrbským koreňom hlási 60-tisíc ľudí, z nich aktívne používa lužickú srbčinu asi 30-tisíc. Lužica je rozdelená do dvoch spolkových krajín -- Horná Lužica leží v Sasku, Dolná v Brandenbursku. "Lužickí Srbi majú so Srbmi v Srbsku spoločného len veľmi málo. Prišli sem ešte pred tým, než západní a južní Slovania obsadili ich dnešné územia. Bol to vlastne akýsi predvoj Slovanov," vysvetľuje mi Horst Krug z hornolužického Bautzenu, teda Budyšína. Sám sa hlási k slovanským koreňom, aj keď lužickou srbčinou nerozpráva. Pripomína, že nemecký jazyk odlišuje lužických a srbských Srbov -- lužickí sú Sorben a srbskí Serben.
Lužickí Srbi majú v Nemecku dobré podmienky na rozvoj svojej kultúrnej identity. Vychádzajú im Srbské noviny, týždenník Nový časopis, kultúrny mesačník Rozhľad, detský časopis Plameň, časopis Katolícky posol a evanjelický časopis Pomáhaj Boh. Pravidelné vysielanie pre lužickosrbskú menšinu má v programe Stredonemecká televízia.