"Keď som prišla na letisko, povedali mi, že práca už nie je aktuálna, pretože starý pán zomrel. Ale vraj pre mňa zoženú ďalšiu takú prácu. Boli celkom priateľskí a pozvali ma na pohárik do baru." Tam sa však všetko náhle zmenilo. Po Mariku prišli dvaja nepríjemní muži. Povedali jej, že sa má prezliecť a ísť tancovať k tyči. "Samozrejme, odmietla som. Ale začali ma strážiť, zatvárať. Čo som mala robiť? Nemala som žiadne peniaze - na jedlo, ubytovanie, cestu domov, nikoho som tam nepoznala." Po čase jej začali vodiť zákazníkov na izbu. Nakoniec sa jej podarilo utiecť cez záchodové okienko. Trvalo to presne 237 dní.
To je len jeden z príbehov, aké zažívajú obchodovaní ľudia v Európe i vo svete.
Nielen prostitúcia
Podľa odhadov sa vo svete stane obeťou obchodovania s ľuďmi 700-tisíc až dva milióny osôb ročne. Trend pritom neustále rastie. Účely, na ktoré ženy, ale aj mužov predávajú, sú pritom rôzne. "Môže ísť o prostitúciu, prácu v domácnosti či v nelegálnej továrni, o žobranie alebo o nelegálny pouličný predaj napríklad drog, či odstránenie a následný predaj orgánov," vysvetľuje pre HN Soňa Šaradinová z Migračného informačné centra v Bratislave.

Slovensko nie je výnimkou
Slovensko v tomto biznise nie je výnimkou, aj keď zatiaľ v menšom meradle. "Za minulý rok polícia u nás zaznamenala 19 prípadov obchodovania s ľuďmi," potvrdil hovorca Prezídia Policajného zboru Martin Korch. Podľa Šaradinovej je však skutočné číslo omnoho vyššie. "Celosvetovo vie polícia len o zlomku prípadov. Skutočné číslo môže byť niekoľkonásobne väčšie."
Obchod s ľuďmi sa tak ročne môže týkať 100 až 200 Slovákov. Pritom krajinou, kde skončia ako predmet obchodu, môže byť ktorákoľvek na svete. "Najatraktívnejšie" sú krajiny Južnej Ameriky, západnej Európy, často sa však hovorí aj o krajinách Balkánu.
Slovensko je charakterizované podľa polície ako krajina pôvodu obetí, v menšej miere je tranzitnou krajinou. Šaradinová však dodáva, že sa stávame aj cieľovou krajinou. "Oficiálne takéto prípady nie sú. Ale sú indície, že sa to začína už aj u nás - dievčatá sú dovážané k nám a využívané na prostitúciu. Tieto signály sú od street workerov, ktorí sa pri práci v teréne stretnú so ženami zo zahraničia. Do budúcnosti to však môže mať rastúci trend."

Ohrozená skupina
Obeťami obchodovania s ľuďmi sa stávajú prevažne ženy vo veku 18 až 25 rokov. "Pochádzajú najmä z oblastí Slovenska, v ktorých je vysoká miera nezamestnanosti a sú väčšinou zo sociálne slabších rodín," hovorí Korch. Tento "model" však nie je pravidlom. "Treba si uvedomiť, že to môžu byť aj muži, napríklad na nútené práce v poľnohospodárstve alebo v ilegálnych továrňach. Pomáhali sme napríklad aj žene, ktorá mala viac ako 40 rokov," vysvetľuje Šaradinová.
Ženy tvoria približne 80 percent obchodu s ľuďmi. Zvyšných 20 percent tvoria muži a deti.

Treba sa ihneď rozhodnúť a odísť (minirozhovor)
Soňa Šaradinová z Migračného informačného centra pre HN:

Ako sa človek môže stať obchodovanou osobou?
- Najčastejším spôsobom je nalákanie na nejakú falošnú pracovnú ponuku.
Je možné tomu predísť?
- Treba si pred odchodom dobre overiť pracovnú ponuku. Keď ste už v krajine, treba pozorovať určité signály - ak sa v danej práci niečo zmení, podmienky nie sú také, aké boli dohodnuté, nedostávate plat alebo sa odkladá vyplatenie peňazí, prípadne vám chcú zobrať pasy. Ak prestávate dôverovať tým ľuďom, okamžite sa treba rozhodnúť a odísť. Väčšinou sa tie príznaky stupňujú.
Je ťažké sa z takejto situácie dostať, preto je lepšie jej predchádzať.
Čo v prípade, že už som obeťou?
- Dievčatá väčšinou zatvárajú, bijú, vydierajú. Zvyčajne sa im podarí v nestráženej chvíli ujsť, alebo sa dostanú na slobodu pri policajnej razii, alebo im pomôže klient. Rozhodne potom treba ísť na políciu alebo na ambasádu. Polícia ich potom nasmeruje na organizácie, ktoré v tej krajine pomáhajú obchodovaným osobám, ony im už potom pomôžu s návratom domov.

Ako tomu predchádzať
- dobre si preveriť pracovnú ponuku, ktorú prijímame
- vystríhať sa pracovných ponúk, ktoré nám odporučia napríklad známi, ale nemáme možnosť si to overiť
- každá pracovná agentúra musí mať licenciu, dá sa to overiť na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny
- vyhýbať sa "pofiderným" inzerátom
- nechať na seba kontakt u rodičov alebo priateľov
- dohodnúť si s nimi, kedy sa pravidelne budem ozývať zo zahraničia
- oznámiť im každú zmenu pobytu
- nikdy z ruky nepustiť pas a cestovné doklady
- je dobré urobiť si aj kópiu pasu, prípadne ďalšiu kópiu nechať doma
- podpisovať len pracovnú zmluvu, ktorej rozumiem, musí byť v jazyku, ktorému rozumiem