A to vďaka tomu, že jeho strana Jednotné Rusko na záver roka vyhrala s veľkou prevahou parlamentné voľby a zabezpečila si ústavnú väčšinu v parlamente. "Cár" Putin sa tak pokojne môže stať premiérom a rozhodovať o krajine naďalej. Hoci hlavné slovo v Rusku má prezident, s ústavnou väčšinou sa to dá pokojne zmeniť.
So Západom sa Putin takisto "porátal". Od začiatku roka dával jasne najavo, že sa mu nepáčia americké plány na vybudovanie protiraketových základní v Česku a Poľsku. Tvrdými vyhláseniami sa mu podarilo plány Bieleho domu pribrzdiť (ak nie zastaviť) a vrátiť tak Rusku "lesk" svetovej veľmoci, bez ktorej sa zásadné veci vo svete riešiť nebudú.
Začalo sa to v Mníchove
Vladimir Putin odštartoval svoj boj so Západom vo februári tohto roka na bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Ostro tam po prvý raz kritizoval americké plány na vybudovanie protiraketového štítu v strednej Európe. "I hypotetické úvahy, že by rakety mohli mať napríklad Severokórejčania, zjavne odporujú zákonom balistiky. Ani iránske rakety neohrozujú USA, ale ani Európu," reagoval vtedy Putin na americké argumenty, že systém je namierený proti darebáckym štátom ako je Irán a Severná Kórea. Jeho rétorika sa vyostrila natoľko, že ak USA postavia svoje základne v Európe, Rusko namieri na tieto ciele svoje rakety.
V novembri ruskí poslanci schválili Putinov návrh, aby Rusko odstúpilo od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe. Išlo o kľúčový dokument, ktorý v roku 1991 ukončil takzvanú studenú vojnu medzi Západom a Ruskom. Podľa analytikov odstúpenie od zmluvy treba považovať aj za ruský nesúhlas s americkými plánmi vybudovať protiraketový štít v strednej Európe. "Jeden z motívov to určite bol. Rusi však cítia, že sa v Európe dejú veci, ktoré s nimi nikto nekonzultuje, že sú ignorovaní," uviedol pre HN analytik Alexander Duleba.
V tomto duchu sa Rusko správa napríklad aj v otázke budúcnosti juhosrbskej provincie Kosovo. Tam na rozdiel od Západu Rusi nesúhlasia s nezávislosťou Kosova, ak s tým nebudú súhlasiť Srbi.
Populárny prezident
Teraz 55-ročný ruský prezident Vladimir Putin nastúpil do čela štátu ako nie príliš známy politik v decembri 1999. Vtedy si ho za svojho nástupcu vybral vtedajší šéf Kremľa Boris Jeľcin. "Myslím si, že hlavným dôvodom, prečo si vybral práve Putina, bola bezpečnosť, respektíve beztrestnosť pre neho, jeho rodinu a priateľov," povedal pre HN ruský politológ Vladimir Pribylovskij. Jeľcinove meno totiž v tom čase lietalo vo viacerých korupčných aférach. Bol dokonca podozrivý z prania špinavých peňazí. A bol to práve Putin, ktorý vo svojom prvom dekréte ako prezident garantoval "imunitu a nedotknuteľnosť" pre Jeľcina a jeho rodinu.
Po tom, ako bol Putin krátko úradujúcim prezidentom po rezignácii Jeľcina v roku 1999, vyhral dva razy za sebou prezidentské voľby a stal sa v Rusku bezkonkurenčne najpopulárnejším politikom.
Podľa prieskumov verejnej mienky mal Putin v júni tohto roka 81-percentnú podporu obyvateľov. Takéto číslo nedosiahol žiadny svetový líder. Od roku 1999, keď sa stal šéfom Kremľa, nikdy jeho popularita neklesla pod 65 percent. Podľa pozorovateľov za to môže zvýšenie životnej úrovne Rusov za vlády Putina, ale aj štátom kontrolované médiá, ktoré ho vykresľujú len v pozitívnom svetle. Faktom však ostáva, že v čase Putinovho nástupu bola priemerná mesačná mzda ruského občana v prepočte asi 1 000 korún. Dnes je to už vyše 10-tisíc korún, aj keď ceny v Rusku stúpali takisto.
V každom prípade sa však Rusku pod jeho vedením ekonomicky darilo. K jeho úspechu mu však veľmi pomohlo, že v druhej polovici roku 1999 sa ceny ropy a zemného plynu na svetovom trhu strojnásobili. Rusko, ako ropný gigant, z toho výrazne profitovalo.
Časť Rusov, aj keď menšina, z Putina príliš nadšená nie je. Kritizujú ho za stav demokracie v Rusku, za rastúcu koncentráciu moci, za zvyšujúci sa vplyv štátu v médiách a v ekonomike, za nevysvetlené vraždy novinárov a za represie voči opozícii.