Holandsko sa už tradične považuje za veľmi pokrokovú krajinu. "Čakala som, že pozícia ženy-matky na pracovnom trhu je dobre zabezpečená, pôvodne som mala predstavu podobnú ako v prípade škandinávskych krajín," opisuje Jana Výrašteková svoje začiatky v cudzej krajine. Už počas štúdia si však všimla rozdiely rozdiel medzi mužmi a ženami - drvivú väčšinu študentiek tvorili cudzinky. "Rola ženy je tu paradoxne veľmi tradičná. Keď si žena založí rodinu, má ostať doma, starať sa o deti, pretože o tie nie je v Holandsku po škole postarané". Deti treba väčšinou vyzdvihnúť na obed a dať im najesť. Navyše, staršie generácie tradične nie sú veľmi zaangažované do výchovy svojich vnúčat.
Nie každý má však rovnaké možnosti. "Poznám iných ľudí, Slovenky v Holandsku, ktoré majú skutočne čo robiť, aby všetko stíhali. Ten systém je však nastavený tak, že ženy, keď majú rodinu, ostanú doma. Vrátia sa do práce po desiatich rokoch, ale v úplne inej pozícii."
Na druhej strane, podľa Výraštekovej zase na Slovensku chýba tradícia práce na skrátené úväzky, ktorá je v Holandsku úplne bežná. Často sa preto stáva, že sa manželia dohodnú a obaja začnú pracovať na čiastočný úväzok. "Obaja si delia starostlivosť o deti, no obaja sú tak o niečo pozadu vo svojej kariére," vysvetľuje Výrašteková.