Európa sa ocitla pred ťažkou úlohou. Šéfovia 27 členských štátov EÚ sa v Bruseli pokúšajú postaviť na nohy Lisabonskú dohodu, ktorú v piatkovom referende zrazili na kolená írski voliči. Ak by sa európskej dvadsaťsedmičke nepodarilo z patovej situácie vykľučkovať, EÚ by sa pravdepodobne ocitla na úplnom začiatku svojho reformného úsilia.
Definitívnym K.O. pre Lisabonskú zmluvu, ktorá má nahradiť stroskotanú euroústavu, hrozia Česi. Šéf diplomacie našich západných susedov Karel Schwarzenberg pred summitom varoval, že Praha zmluvu schvaľovať vôbec nebude. "Rezolúciu vyzývajúcu na pokračovanie ratifikácie nepodporíme. Nemalo by to zmysel,“ zdôraznil český minister zahraničných vecí. Podobný názor má premiér Mirek Topolánek i jeden z najpresvedčenejších euroskeptikov, český prezident Václav Klaus.

Naši sú rozdelení
Slovensko v kľúčovej otázke, ktorá rozhodne o budúcej podobe starého kontinentu, jedným hlasom hovoriť nedokáže. Kým naša diplomacia tvrdí, že v ratifikácii treba jednoznačne pokračovať, premiér Robert Fico a prezident Ivan Gašparovič sa na zmluvu pozerajú oveľa skeptickejšie. A to aj napriek tomu, že náš parlament pohodlne odklepol Lisabonskú dohodu už v apríli.
Slovenské ministerstvo zahraničných vecí poslalo do Bruselu jasný odkaz, že Lisabonská dohoda nie je mŕtva. "Veríme, že táto zmluva je správna a má budúcnosť. Nikto nespochybňuje rozhodnutie Írov, ale je dôležité hľadať riešenie, aby sa aj v Írsku zmenila atmosféra,“ povedala pre HN štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Diana Štrofová.
Náš hlavný vyjednávač pre Lisabonskú zmluvu Pavol Hamžík pripúšťa, že riešením by mohli byť výnimky, ktoré by boli Íri ochotní akceptovať v nasledujúcom referende. Museli by to však byť len drobné ústupky. "Aj keď išlo o predchádzajúcu zmluvu z Nice, tak sa vo vzťahu k Dánsku našlo iné riešenie, ktoré znamenalo, že niektoré časti pre túto krajinu neplatili. Neboli to však podstatné časti zmluvy,“ dodal Hamžík. Podľa neho je však zatiaľ len špekuláciou hovoriť o výnimkách pre Írov.
Naši najvyšší ústavní činitelia sa však na ďalší osud dohody nepozerajú s optimizmom. "Ja akceptujem rozhodnutie, ktoré sa v Írsku stalo. Nie celkom si viem predstaviť, že by sa na Írsko pôsobilo s možnosťou určitých výnimiek. Nevidím totiž do budúcna zdravé fungovanie organizácie, založenej na výnimkách, pretože jedna výnimka by mohla zmeniť celý systém u tých ďalších,“ zdôraznil pre HN prezident Gašparovič.
Premiér Fico, ktorý na dvojdňovej schôdzke vedie slovenskú delegáciu, sa k zmluve takisto stavia opatrne. O Lisabonskej dohode sa už viackrát vyjadril skepticky. Po írskom referende vyhlásil, že Európa by sa mala zaoberať dôležitejšími vecami, napríklad zdražovaním potravín či ropy.

Írsky premiér na "koberčeku“
Na to, aby dohoda vstúpila do platnosti, ju musí ratifikovať všetkých 27 štátov EÚ. Stačí jedna krajina, ktorá ju odmietne, a celý proces sa vráti na úplný začiatok. Podľa predstáv európskych lídrov by do konca roka malo po írskom krachu schváliť dohodu ostatných 26 krajín, Íri si potom referendum môžu zopakovať začiatkom budúceho roka.
Lisabonskú dohodu musí dotiahnuť do konca ešte osem krajín, väčšina z nich to chce stihnúť do jesene. Zatiaľ poslednou krajinou, ktorá dohodu ratifikovala, sa stala Veľká Británia. Po tom, ako zmluvu v stredu ratifikovala horná komora londýnskeho parlamentu, včera dopoludnia ju podpísala aj kráľovná Alžbeta II. Britský premiér Gordon Brown tak do Bruselu už cestoval s ratifikovanou zmluvou vo vrecku.
Oveľa viac rozpakov bolo pri príchode írskeho premiéra Briana Cowena. Toho si hneď zobral na "koberček“ šéf Európskej komisie José Manuel Barroso. Šéf dublinského kabinetu mu mal čo vysvetľovať. Zmluvu však ani jeden z nich nepovažuje za mŕtvu. "Potrebujeme čas na hľadanie nových možností. Ešte je však príliš skoro na to, aby ktokoľvek dával nové návrhy,“ vyhlásil po stretnutí s Barrosom Cowen.