Jeho prevoz zabezpečuje z väčšej časti francúzska strana, naša diplomacia je v prípade potreby pripravená pomôcť. "O úmrtí Slováka už informoval jeho príbuzných francúzsky vojenský pridelenec," oznámilo naše ministerstvo zahraničných vecí. Mladému Jozefovi sa pravdepodobne stalo osudným zlyhanie srdca, ktoré nevydržalo silný fyzický nápor v africkej horúčave. Mladík bol zrejme silno dehydrovaný a vystavený ťažkej fyzickej námahe. Presnú príčinu smrti však musí ešte potvrdiť súdna pitva.
Základňa francúzskej cudzineckej légie v Džibutsku je jediná, ktorá neleží na francúzskom území. Je však známa mimoriadne tvrdými podmienkami, v ktorých pôsobia mladí dobrodruhovia. "O službu v légii je veľký záujem. Výberom neprejde každý, kandidát musí absolvovať tvrdé fyzické aj psychické testy," povedal pre HN 30-ročný Matej Vančík z Bytče, ktorý sa prednedávnom pokúsil dostať do légie cez regrutačné stredisko vo francúzskom Štrasburgu. Nakoniec sa však legionárom nestal, po niekoľkých dňoch sa vrátil domov.

Výnimku udelí prezident
Jozef pôsobil vo francúzskej cudzineckej légii s najväčšou pravdepodobnosťou nelegálne. Služba v cudzej armáde je totiž podľa slovenskej legislatívy stále trestným činom. Slovensko je v tejto otázke jednou z posledných európskych krajín, ktoré také niečo zakazujú. Oficiálne je možné požiadať prezidenta republiky o udelenie výnimky, v praxi to však robí len málokto. "Nikto predsa nechce riskovať, že si naňho naše úrady posvietia. Väčšina ľudí tam ide načierno," vysvetľuje Matej. Napríklad susedné Česko už podobný zákon zmenilo a pôsobenie v armáde niektorej z členských krajín Severoatlantickej aliancie, vrátane cudzineckej légie, teda nie je trestné.
Cudzineckú légiu založili v roku 1831. Jej príslušníci bojovali vo väčšine významných svetových konfliktov - prvej i druhej svetovej vojne, konflikte v Perzskom zálive či v bývalej Juhoslávii začiatkom 90. rokov. Ešte pred pár desiatkami rokov dominovali v légii Nemci - boli ich tam takmer dve tretiny. Dnes je Nemec len každý päťdesiaty. Naopak, veľa mladých ľudí prichádza z krajín strednej a východnej Európy. "Z našich zemepisných končín ich je tam dobrá tretina," tvrdí Matej. Nájde sa medzi nimi aj niekoľko desiatok Slovákov. Podľa štatistík pôsobilo v službách légie od jej vzniku asi 5-tisíc Čechov a Slovákov. Medzi záujemcami o vstup je takisto veľmi veľa Poliakov, Rumunov či Maďarov.
Dnes chodia cudzinci do légie hlavne kvôli peniazom. Základný plat nováčika je iba okolo tisíc eur mesačne, plat sa však postupne zvyšuje. Ďalšou výhodou je, že po troch rokoch služby môže legionár požiadať o francúzske štátne občianstvo a neskôr od Francúzska dostáva aj dôchodok. O francúzske občianstvo môže požiadať aj vtedy, ak v boji utrpí zranenie. Toto pravidlo platí v súlade so slávnym heslom légie - Francúzom sa legionár nestáva krvou prijatou, ale krvou obetovanou.

Základom je disciplína
O francúzskej cudzineckej légii dodnes kolujú mnohé chýry. Napríklad socialistická propaganda tvrdila, že légia je prevažne bandou zločincov, ktorí v nej našli útočisko. Takéto tvrdenia však velenie légie jednoznačne odmieta. Domov pošlú okamžite každého, kto je podozrivý z nejakého trestného činu. Napriek tomu, že v légii pôsobia ľudia z celého sveta a mnohokrát ide o tvrdých mužov nie práve s najvzornejšou minulosťou, každý musí dodržiavať prísnu disciplínu. V légii sa s nimi nikto nemazná - ak poruší stanovené pravidlá, čaká ho tvrdé väzenie. "Darmo bol doma niekto veľký boss, v légii sa musí prispôsobiť. Inak ho čakajú ťažké chvíle," dodáva Matej.
Cudzinecká légia spočiatku slúžila Francúzom, aby udržiavala poriadok najmä v jej kolóniách. V minulosti sa útvary nenachádzali v kontinentálnom Francúzsku, s výnimkou vojnového obdobia. Do roku 1962 sídlilo veliteľstvo légie v Alžírsku. V súčasnosti sú niektoré jednotky na Korzike a v zámorských francúzskych územiach, ďalšie na juhu Francúzska. Veliteľstvo légie sa nachádza v juhofrancúzskom Aubagne, neďaleko Marseille.