Lajčák ako vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a zvláštny vyslanec EÚ v Bosne a Hercegovine totiž svojimi poslednými "novinkami" v krajine vyvolal vlnu nevôle u premiéra Republiky Srbskej Milorada Dodika. Tomu sa nepáčia zmeny, ktoré chce Lajčák zaviesť v hlasovaní federálnej vlády a parlamentu. "Javier Solana plne podporuje Miroslava Lajčáka, má jeho plnú dôveru bez akéhokoľvek váhania," povedala pre HN Solanova hovorkyňa Cristina Gallachová.
Výhrady zazneli aj zo strany aj srbského premiéra Vojislava Koštunicu. "Lajčák musí svoje rozhodnutie vziať späť alebo rezignovať na funkciu," povedal Koštunicov poradca Srdjan Djurič.
Čo sa Srbom nepáči
Veľkým problémom v Bosne a Hercegovine zostáva fakt, že je federáciou dvoch štátov, v ktorých žijú tri národnosti - Srbi, Chorváti a Moslimovia. Prísne zachovávanie etnického rozloženie vo vládnych inštitúciách komplikuje prijímanie politických rozhodnutí. Práve to chce Lajčák zmeniť.
"Predpísal poslancom celoštátneho parlamentného zhromaždenia Bosny a Hercegoviny, že do 1. decembra musia prijať zmeny o pravidlách hlasovania," povedal pre HN spravodajca českého rozhlasu na Balkáne Martin Ježek.
Rovnaké zmeny majú postihnúť aj celoštátnu radu ministrov, teda vládu. Jej doterajšie prijímanie rozhodnutí vlády fungovalo na princípe, že rozhodnutie bolo prijaté vtedy, keď s ním súhlasili v každej z troch národností minimálne dvaja ministri. "Lajčák navrhuje, že stačí len jeden minister z každej národnosti, teda napríklad jeden Srb, ktorý dokonca nemusí byť z Republiky Srbskej. Podľa takejto zmeny by návrhy vo vláde mohli prejsť aj vtedy, keby proti nim hlasovali všetci srbskí poslanci," dodal Ježek.
Práve proti tomuto má výhrady Dodik, ktorý pohrozil stiahnutím svojich poslancov. To by však podľa Ježka ochromilo prácu štátnych orgánov a znemožnilo aj zostavenie novej vlády, pretože by v parlamente nenašla väčšinu.
"Pán Lajčák tvrdí, že ide o procedurálne zmeny. To si však nemyslíme. My hovoríme o kľúčovom mechanizme rozhodovania v Bosne a Hercegovine. Podľa nás pán Lajčák týmto naruší rovnoprávnosť v rozhodovacích inštitúciách krajiny. V praxi to môže znamenať, že Bosna môže niečo schváliť bez Srbov," povedal pre HN poradca premiéra Dodika Gordan Miloševič.
Lajčák sa bráni
Lajčák tvrdenia svojich odporcov o diktatúre označil za propagandu. "Dnes (včera, pozn. redakcie) som dal Dodikovi právny výklad mojich rozhodnutí, z ktorých je absolútne jasné, že nič, z čoho sa obávajú, nie je pravda. Ich zmyslom je sfunkčnenie štátu a jeho inštitúcií." Očakáva, že po tomto vyjasnení sa situácia upokojí. O správnosti rozhodnutia je však presvedčený. "Stojím si pevne za svojimi rozhodnutiami. To, či niekto vedome alebo nevedome zle interpretuje veci, nemôže byť pre mňa dôvod, aby som revidoval svoje rozhodnutia, ktoré sú užitočné pre tento štát."
Podporu v spore s Dodikom mu vyjadril aj Solana. "Nikto nemôže spochybňovať Daytonskú dohodu, aj v tomto prípade sme na strane pána Lajčáka," uviedla Gallachová.
Miloševič však pripustil, že sú o nových zmenách v hlasovaní pripravení s vysokým predstaviteľom rokovať. "Nečakáme, že kompletne zruší svoje rozhodnutie. Zrejme to ani nie je možné. Ale navrhujeme, aby sa urobili dodatky do jeho navrhovaného zákona, ktoré by nerušili rovnaký podiel všetkých strán na rozhodovaní a ktoré by neviedli k tomu, aby v Bosne a Hercegovine vládlo väčšinové etnikum," povedal Miloševič. Podľa srbského premiéra Koštunicu je posilňovanie centrálnych bosnianskych inštitúcií porušenie Daytonskej mierovej dohody.
Lajčák je v poradí už asi šiestym špeciálny splnomocnencom v Bosne a Hercegovine. Jeho hlavnou úlohou je dodržiavanie Daytonskej mierovej dohody. Tá bola prijatá v roku 1995 a ukončila štyri roky trvajúcu občiansku vojnu v Bosne a Hercegovine. Dohoda hovorí o zachovaní jednotného štátu.