StoryEditor

Pavol Hamžík: Superštát vzbudzuje obavy

22.06.2007, 00:00
Včera sa v Bruseli začal boj o ostro sledovanú Európsku ústavnú zmluvu. Viaceré krajiny majú výhrady k niektorým prvkom, z nich azda najviac rezonuje poľský nesúhlas s novým spôsobom hlasovania.

Slovensko na summite zastupuje okrem premiéra Roberta Fica aj bývalý minister zahraničných vecí Pavol Hamžík. Ten priamo z Bruselu poskytol HN rozhovor.

Čo očakávate od rokovaní na summite?
- Predovšetkým je to prijatie rozhodnutia o ďalšom pokračovaní inštitucionálnej reformy. Teda úpravu textu, ktorý je známy ako ústavná zmluva. Podstatou je prijatie mandátu pre medzivládnu konferenciu, ktorá by mala tieto zmeny urobiť.

Myslíte, že poľský návrh na nové hlasovanie je výhodnejší pre malé a stredné štáty, ako to tvrdia Poliaci?
- Ak je výhodnejší, tak úplne zanedbateľným spôsobom. Hlasovanie je dôležité, aj keď väčšina rozhodnutí sa prijme konsenzom. Ale z nášho pohľadu to nie je natoľko podstatná vec, aby na tom celý reformný proces padol. Nikto okrem Poľska nemá problém s návrhom hlasovania v novej zmluve.
Ak otvoríme otázku hlasovania, počítania hlasov, otvoríme celú inštitucionálnu reformu. V tom prípade vznikajú obavy, že ktokoľvek môže otvoriť už čokoľvek a Európska únia začne stagnovať.

Určité výhrady majú aj Česi. Sú podľa vás oprávnené?
- Myslím si, že tie české výhrady nie sú absolútne zásadného charakteru. V podstate ide len o "vybrúsenie" toho, čo je už platné. Aj súčasný právny stav umožňuje presun právomocí, ak sa na tom dohodnú členské štáty, späť na národné parlamenty. V našom záujme je zachovanie posilnenej pozície národných parlamentov, ale sme pripravení rokovať aj o prípadnom prehĺbení ich pozície.

Prečo niektorým krajinám prekáža vytvorenie takzvaného európskeho šéfa diplomacie? Nemal by zastupovať úniu navonok?
- K tomu aj smerujeme. Ide o to, aby v určitých dohodnutých oblastiach zahraničnej politiky vystupovala únia jednotne, ak má vyzerať európska únia ako partner pre globálnych hráčov, napríklad pre Spojené štáty, ázijské krajiny, musí vedieť vystupovať v dôležitých zásadných veciach jednotným hlasom, aby sme presadili naše názory.

V čom je teda problém?
- Niektorým to pripomína prvok štátnosti, teda vytváranie superštátu.

Myslíte, že sa štáty dohodnú na zmenách?
- Z posledných rokovaní mám dojem, že krajiny ako Česko, Francúzsko, Holandsko určite nebudú komplikovať kompromis, otázni sú Poliaci a Briti.

Slovensko pri všetkých týchto výhradách pôsobí, že "súhlasí s každým a vo všetkom".
- To určite nie. Pre nás je východiskom to, čo sa podpísalo a dohodlo. Dôležité je, aby sa únia vyvíjala a dala nám perspektívu aj do budúcnosti, nielen dnes. Držíme sa toho čo bolo, ale zaujímame aj postoje k zmenám.

Pocítili by vôbec aj bežní ľudia, keby sa nová zmluva neprijala?
- Určite nie hneď, neskôr však áno. Oslabilo by to zväzky medzi štátmi, zastaví to vývoj. Samozrejme, že únia by mohla fungovať na základe zmlúv, ktoré platili doteraz. Ale vývoj musí ísť dopredu.

S ČÍM PRIŠLI NA SUMMIT

Slovensko
Slovensko by najradšej nemenilo nič na súčasnom texte euroústavy. Slovenský parlament dokument už schválil, prezident
ho však nepodpísal. Na ústavnom súde je stále sťažnosť, ktorá požaduje referendum.

Česko
Česko chce presadiť najmä princíp obojsmernej flexibility. Brusel by tak mal dať viac právomocí národným parlamentom.
Tie by naopak mali možnosť rozhodnúť, či nie je výhodnejšie legislatívu preniesť na EÚ. Praha zároveň podporuje poľský návrh na zmenu pravidiel hlasovania v Rade EÚ a chce vyškrtnúť ústavnú symboliku vrátane spoločného ministra zahraničných vecí únie.

Poľsko
Poliaci nesúhlasia s väčšinovým systémom hlasovania v Rade EÚ, ktorý je zakotvený v euroústave a požadujú, aby sa zmenil. Do poslednej chvíle nebolo jasné, či budú chcieť kvôli svojmu modelu hlasovania zablokovať celý summit. Nechcú
ani post ministra zahraničných vecí EÚ.

Veľká Británia
Briti nechcú spoločnú zahraničnú politiku, Chartu základných práv, neželajú si zrušenie takzvaného britského rabatu,
teda zľavy na platbách do bruselskej pokladnice. Tieto zmeny by podľa budúceho britského premiéra Gordona Browna museli prejsť referendom. S ohľadom na silný euroskepticizmus by to asi skončilo krachom.

Francúzsko
Prezident Nicolas Sarkozy presadzuje model takzvanej miniústavy, ktorá by mala podobu kratšej zmluvy a nevyžiadala by si nové referendum. Jednoznačne chce definovať možnosti rozširovania EÚ a je proti vstupu Turecka do únie. Francúzsko
chce taktiež užšiu spoluprácu v oblasti nelegálnej migrácie a energetiky.

Nemecko
Nemecko sa stavia do pozície „rozhodcu“. Z euroústavy chce zachrániť čo najviac, a to vrátane Charty základných práv. Kancelárka Angela Merkelová tlačí na rýchlejšiu ratifikáciu, ktorá by sa mala skončiť najneskôr na jar 2009. „Krach ústavy by bol historický neúspech,“ zdôraznila.

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
18. apríl 2024 21:36