Prečo kovy hrdzavejú, ako fungujú katalyzátory v autách, vďaka ktorým je ovzdušie čistejšie, alebo prečo a ako dochádza k poškodzovaniu ozónovej vrstvy. Na všetky tieto otázky dáva odpoveď výskum chemických procesov na povrchu pevných látok. A práve zaň dostal Nemec Gerhard Ertl včera Nobelovu cenu za chémiu. Presne v deň svojich 71. narodenín. "Je to samozrejme ten najkrajší darček k narodeninám, aký si vedec dokáže predstaviť," reagoval Ertl na zisk ocenenia. "Vôbec som s tým nepočítal," dodal. Za svoj výskum dostane v prepočte 36 miliónov korún.
Niekoľkonásobné využitie
Podľa Nobelovho výboru, ktorý toto prestížne ocenenie udeľuje, Ertlov výskum pomohol položiť základy modernej chémie povrchov a našiel veľké uplatnenie v praxi v mnohých odvetviach. V automobilovom priemysle prispel k odhaleniu reakcie oxidu uhoľnatého na platine, ktorá sa používa v katalyzátoroch áut na čistenie výfukových plynov.
Chemický priemysel zase využíva Ertlove poznatky o dusíku na výrobu umelých hnojív. Svojím výskumom taktiež presne určil dôvody, prečo železo na vzduchu zhrdzavie. Pomohol aj k vzniku palivových článkov. "Chémia povrchov môže dokonca vysvetliť poškodzovanie ozónovej vrstvy," upozornili na Ertlov prínos švédski akademici. K tejto reakcii dochádza na miniatúrnych kryštáloch ľadu v stratosfére.
Nemeckí chemici bodujú
Gerhard Ertl je už 28. Nemcom, ktorý získal Nobelovu cenu za chémiu. Naposledy sa Nemecko radovalo z tohto prestížneho ocenenia pred 19 rokmi. V roku 1988 cenu získali hneď traja nemeckí vedci.
Ertl sa narodil 10. októbra 1936 na predmestí Stuttgartu. Po vyštudovaní Technickej univerzity vo svojom rodnom meste pokračoval na Parížskej univerzite a v rokoch 1973 až 1986 pôsobil ako profesor a riaditeľ Inštitútu fyzikálnej chémie na Univerzite Ludwiga Maximiliana v Mníchove. Pôsobil aj na viacerých amerických univerzitách. Za svoje výskumy získal mnoho ocenení. Tento rok dostal zlatú medailu Slovenskej chemickej spoločnosti.
Vo svojej práci nadviazal napríklad na postupy chemikov Fritza Habera a Carla Boscha, výsledkom čoho bola výroba amoniaku, základu väčšiny umelých hnojív. Na svoj výskum musel vymyslieť množstvo nových experimentálnych techník, a taktiež využívať vákuové komory a ďalšie prístroje vyvinuté pre potreby priemyselných polovodičov. Vďaka tomu bolo možné odhaliť, ako sa jednotlivé vrstvy molekúl alebo atómov na povrchu látok pri reakciách správajú.
Ertl je v tomto roku už druhým Nemcom, ktorý získal Nobelovu cenu. V utorok švédski akademici ocenili za fyziku spolu s Francúzom Albertom Fertom aj Nemca Petra Grünberga, ktorý však pochádza z českej Plzne.