Moc dočasne prevzal jeho brat Raúl, k prevratu, alebo k výraznej zmene mocenských pomerov na "Ostrove slobody" teda jeho odchodom nedošlo. "Tým došlo len k formálnej zmene. Treba vidieť, že to nebol len Fidel Castro, kto riadil krajinu, ale aj ľudia jemu bezprostredne blízki," vyhlásil v rozhovore pre HN veľvyslanec SR na Kube Ivo Hlaváček.
Všimli ste si za ten rok bez Fidela Castra v spoločnosti nejakú zmenu?
- Nie. Zmenilo sa to, že moc prešla na jeho brata Raúla a kolektívne vedenie. Tým však došlo len k formálnej zmene. Treba vidieť, že to nebol len Fidel Castro, kto riadil krajinu, ale aj ľudia jemu bezprostredne blízki. Tí si uvedomujú, že terajšia situácia potrebuje reformy najmä v ekonomike a ďalších sektoroch. Kubánska - štátom riadená - ekonomika je závislá od dovozu. S významnou ekonomickou i vojenskou podporou Venezuely a Číny si tento režim môže dovoliť existovať a prípadne začať postupne robiť reformy.
Čo sa týka týchto krajín je zrejmé, že podpora Kube bude pretrvávať...
- Nesmieme zabudnúť ani na to, že pohľad Európskej únie na Kubu je úplne odlišný ako jej susedných krajín alebo krajín Latinskej Ameriky.
Aký je tam rozdiel?
- Latinská Amerika a Karibik sa pozerajú na Kubu ako na partnera, ktorý má svoje problémy, ale s ktorým treba spolupracovať. Je tu aj skutočnosť, že v mnohých krajinách Latinskej Ameriky sú ľavicovo orientovaní lídri - spája ich aj významný protiamerikanizmus.
Ako vyzerá život obyčajných ľudí?
- Ľudia bežne žijú vo veľmi skromných životných podmienkach, trpia nedostatkom potravín. Doteraz napríklad existuje na Kube pre domáce obyvateľstvo lístkový - prídelový systém na potraviny.
Je tiež pravda, že negramotnosť na Kube je nízka. Otázne však je, do akej miery je školský systém porovnateľný a konkurencieschopný s inými. Kuba má aj dobre vybudované zdravotníctvo. Robia napríklad veľmi kvalitné operácie, či už chirurgické alebo očné. No otázkou zostáva, či sú prístupné každému.
Rovnako je to s liekmi. Bol som svedkom toho, že počas chrípkovej epidémie nebolo možné dostať v Havane bežné vitamíny alebo boli predmetom tovaru na čiernom trhu za neuveriteľné ceny.
Je ťažké byť veľvyslancom v nedemokratickej krajine?
- Kuba s naším zastupiteľským úradom komunikuje viac-menej len jednostranne. Neprebieha oficiálny politický dialóg, náš úrad nemá s kubánskou stranou vytvorený ani základný priestor na komunikáciu s partnermi. Niekedy máme pocit, že sa vytvárajú umelé prekážky.
Komplikuje vám to aj bežný život?
- Kubánske orgány nás monitorujú. K mojej osobe, ako k osobe veľvyslanca, nepristupujú s náležitým rešpektom. Pri príchode alebo odchode z krajiny ma podrobujú dôslednej kontrole, vždy je tam snaha kontrolovať aj moju osobnú batožinu. Diplomatická pošta sa k nám dostane so značným oneskorením, vinou zadržiavania kubánskou stranou. Moje osobné listové zásielky sú otvárané a kontrolované. Služby sú na veľmi nízkej úrovni, dodávky tovarov sú nedostatočné, neexistuje výber. Na všetko, čo sa dováža, a dováža sa takmer všetko, je často uvaľovaná prirážka takmer 220 percent.
To vyznieva tak, ako keby vás kubánska strana v krajine "trpela".
- Možno týmto spôsobom Kubánci iba zakrývajú skutočnosť, že vzťahy medzi našimi krajinami nie sú bezproblémové a z hľadiska recipročného prístupu k veľvyslanectvám nie sú ani na rovnakej úrovni.
Aké sú teraz vlastne vzťahy medzi našimi krajinami?
- Ja ich môžem hodnotiť len z hľadiska môjho postu. Naše vzájomné vzťahy sa podriaďujú viac-menej len záujmom Kuby, teda rozvíjajú sa iba tie sektory spolupráce, o ktoré má Kuba prioritný záujem.
A obchodné?
- Počas bývalej ČSFR boli slovenské podniky partnerom pri budovaní niekoľkých energetických zariadení na Kube. Dnes tam niekoľko našich firiem, ktoré na to nadviazali, a to v zložitých podmienkach, avšak pomerne úspešne, pôsobí. Kuba je netransparentná, právny poriadok je nezrozumiteľný, neprehľadný. Je to teda vždy o veľkom úsilí a odvahe.
Stretávate sa aj s disidentmi?
- Vediem s nimi dialóg.
Niektorí naši poslanci si obľúbili výlety na Kubu v rámci podpory ľudských práv, takisto sa angažujú naše mimovládne organizácie. Vnímajú to kubánske politické špičky?
- Áno, určite. A vnímajú to citlivo.
Môže to vám, ako nášmu veľvyslancovi, škodiť?
- Neviem to presne určiť, ale takáto činnosť - ako napríklad návštevy poslancov, sú namieste. Títo ľudia majú legitímne právo vidieť, počuť, porovnávať, hodnotiť.
| IVO HLAVÁČEK. Počas svojej kariéry v rezorte diplomacie bol okrem iného jedným z tých, ktorí riešili spor s Maďarskom o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Vyštudoval právo. Veľvyslancom na Kube je od roku 2005. Snímka Samuel Vanko |
Kto je Ivo Hlaváček
Do diplomacie vstúpil krátko pred vznikom Slovenskej republiky. Počas svojej kariéry okrem iného bol jedným zo zodpovedných za riešenie sporu s Maďarskom o Sústavu vodných diel Gabčíkovo, Nagymaros. Podieľal sa tiež na vytvorení právneho tímu, ktorý v tomto spore zastupoval Slovensko pre Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu. Vyštudoval právo. Veľvyslancom na Kube je od roku 2005.