Belgicko sa čoskoro prestane hrať na svetového sudcu. Premiér Guy Verhofstadt v nedeľu oznámil, že ihneď po tom, ako sa podarí vytvoriť novú koaličnú vládu, bude zmenený zákon o "univerzálnej zodpovednosti", ktorý sa stal predmetom ostrých sporov medzi Belgickom a Spojenými štátmi.
Na základe zákona platného od roku 1993 môže belgická justícia súdiť zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny bez ohľadu na to, kde k nim došlo a kto ich spáchal. Podľa plánovanej novely sa môžu belgické súdy o tieto zločiny zaujímať iba vtedy, ak budú mať nejaký vzťah k Belgicku: buď bude žalobcom či obžalovaným belgický občan alebo občan inej krajiny s trvalým pobytom v Belgicku, alebo k zločinom došlo na belgickom území.
Pôvodný zámer, z morálneho hľadiska prijateľný, zároveň však kontroverzný z pohľadu medzinárodného práva, sa svojim tvorcom vymkol spod kontroly. Na belgickú justíciu sa totiž začali sypať žaloby na svetových lídrov, ktoré podávali rôzne pofidérne skupiny ochrancov ľudských práv. A práve to začalo Belgicku spôsobovať na medzinárodnej scéne čoraz väčšie problémy. "Isté osoby a organizácie sledovali svoje vlastné politické záujmy a systematicky zneužívali tento zákon," vyhlásil Verhofstadt. Za uplynulých pár mesiacov boli v Belgicku podané žaloby na vedenie USA -- od prezidenta Georgea W. Busha a jeho otca, cez viceprezidenta Dicka Cheneyho či šéfa diplomacie Colina Powella, až po generála Tommyho Franksa, ktorý velil jednotkám v Afganistane a Iraku. To sa Američanom, samozrejme, nepáčilo. Minister obrany Donald Rumsfeld tento mesiac Belgicku dokonca pohrozil, že ak zákon nezruší, americkí predstavitelia nebudú do Bruselu chodiť na zasadnutia NATO a sídlo aliancie sa premiestni do niektorej "bezpečnejšej" krajiny. Malé Belgicko, ktoré sa v čase irackej krízy postavilo proti USA, sa dostalo do nezávideniahodnej situácie. Premiér Verhofstadt však odmieta, že sporný zákon sa mení kvôli nátlaku americkej strany. "Chceme nájsť riešenie, ktoré nám ho dovolí zachovať," povedal. Belgicko pritom zákon tento rok už raz na nátlak USA zmenilo. Žaloby na občanov a predstaviteľov demokratických krajín sú teraz po posúdení odovzdané justícii v ich domovských štátoch. Washingtonu to však nestačilo ako dôkaz, že občania USA nebudú popoťahovaní belgickými súdmi a trvali na úplnom zrušení zákona. Chystaná novela by mohla byť kompromisom, ktorý by Bielemu domu mohol vyhovovať. Belgický zákon navyše v pôvodnom rozsahu stratil opodstatnenie potom, ako začal fungovať Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorý má globálnu kompetenciu, pokiaľ ide o zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny.
Bush a jeho vláda, ale aj britský premiér Tony Blair, predseda izraelskej vlády Ariel Šaron či palestínsky vodca Jásir Arafat, na ktorých boli v Belgicku tiež podané žaloby, sú teda v suchu. Ani po zmene zákona však nie je mimo hry belgický minister zahraničia Louis Michel, na ktorého podala žaloby malá flámska opozičná strana za to, že súhlasil s predajom zbraní do Nepálu. Dodávkami zbraní do himalájskeho kráľovstva, kde sa nedodržiavajú ľudské práva, sa mal Michel podieľať na zločinoch proti ľudskosti. "Zákon hovorí, že akákoľvek spolupráca pri týchto zločinoch sa posudzuje ako samotný zločin a mali by byť trestané rovnakým spôsobom," vyhlásil hovorca Novej flámskej aliancie Ben Weats. Vláda sa obhajuje tvrdením, že zbrane išli do rúk nepálskej vlády, a nie maoistických povstalcov, ktorí páchajú takéto zločiny.
Podanie žaloby na svoju osobu Michela poriadne vytočilo. "Je to veľmi nezodpovedné, úplne bláznivé a iracionálne," reagoval na žalobu. "Zosmiešni to Belgicko na medzinárodnej scéne. Obviňujem ich z pošpinenia nášho mena," rozhorčil sa minister zahraničia.
Nezainteresovaným pozorovateľom z iných krajín môže počínanie belgických úradov pripadať naozaj tragikomické. A ani sa nečudujú, že o Belgičanoch koluje v západnej Európe tak veľa vtipov. Niečo na tom asi bude, dalo by sa usudzovať aj z polemiky okolo belgickej hry na sudcu celého sveta.