Dnes meno diplomata Miroslava Jenču doslova zo dňa na deň zaplavilo stránky novín v súvislosti s funkciou riaditeľa Regionálneho centra pre preventívnu diplomaciu v Strednej Ázii v OSN. Má ísť o najvyššiu funkciu, akú kedy zastával slovenský diplomat. Na tento post si ho vybral generálny sekretár OSN Pan Ki-mun údajne pre veľmi dobré výsledky pôsobenia v Uzbekistane ako šéfa misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v Taškente. "Môže za to jeho ľudský prístup a prehľad, ktorý má. Dokázal odvrátiť emocionálny konflikt a nezneužiť OBSE na protiuzbecké akcie," povedal HN o Jenčovi jeho blízky spolupracovník z misie v Taškente, ktorý si neprial byť menovaný.
"Navrhli sme veľmi vhodnú osobu. Jenča má skúsenoti z oblasti Strednej Ázie - už si tam užil krízové situácie v rámci pôsobenia v OBSE, ale veľmi dobre obstál. Toto pomohlo, že si ho generálny riaditeľ Pan ki-Mun vybral. Bude to ale náročný post," povedal HN bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
Z Latinskej Ameriky do Ázie
Jenča vyštudoval Moskovský inštitút medzinárodných vzťahov. Neskôr zastupoval Slovensko v Bruseli v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Od konca 90. rokov do roku 2001 bol naším veľvyslancom v Mexiku a pokrýval Kolumbiu a Venezuelu. Od roku 2005 ho zvolili za šéfa OBSE centra v Taškente.
Práve úspech v tejto misii mu získal medzinárodné uznanie vo svete diplomacie. V uzbeckom meste Andidžan začali v máji 2006 vládne jednotky strieľať do demonštrantov. Odhaduje sa, že zomrelo okolo 5-tisíc ľudí. Vláda zvalila protesty na islamistov, neskôr pod tlakom priznala, že pod nepokoje sa podpísali aj zlé ekonomické podmienky. "Jeho pôsobenie v Uzbekistane bolo jednoznačne pozitívne hodnotené v OBSE, a tým aj v medzinárodnom spoločenstve," tvrdí Hamžík. Hamžík rozhodne nie je sám, kto si niečo také myslí. "Bola to jeho iniciatíva, urobil veci aj nad rámec svojho mandátu. Naša diplomacia od neho nič podobné neočakávala," potvrdil HN analytik Alexander Duleba. "Jeho vedomosti o tomto regióne, jeho kontakty plus jeho jazyková vybavenosť mu umožnili urobiť niečo navyše, čo neboli schopní urobiť predstavitelia diplomacií iných krajín," tvrdí Duleba.
Slovák, ktorý rozumie Ázii
Nová funkcia v OSN pre Strednú Áziu vznikla podľa odborníkov preto, aby svetové spoločenstvo predchádzalo destabilizácii v tomto regióne. Jenča by mal byť akousi spojkou medzi OSN a politickými predstaviteľmi v tejto oblasti. Do funkcie ho vybral generálny tajomník organizácie Pan Kim-mun, ako jedného zo svojich 11 námestníkov.
"Takéto veci sa nestávajú náhodou. Prebehne konkurz a generálny tajomník OSN si vyberie na základe referencií. Najlepšie sú skúsenosti priamo z ,akcie#145#, aké má Jenča," povedal Hamžík. Aj iné zdroje z prostredia našej diplomacie potvrdili, že Slovensko má dobrú bonitu práve v oblasti, kde iných diplomatov neuznávajú. "Je to preto, lebo naša skúsenosť z prechodu na demokraciu je podobná. Navyše, slovanský profil diplomata je iný ako západný," tvrdí jeden zo zdrojov ministerstva zahraničných vecí. Takýto postup do najvyšších funkcií celosvetovej organizácie však nie je ľahký. Podľa Dulebu najskôr vznikne objednávka na post, vyjadrujú sa k nej všetci členovia OSN, ktorí sa musia sa dohodnúť. "Dôležité sú referencie, ale diplomat musí mať hlavne prax," tvrdí Duleba.
Zvyšujeme si kredit
Málokto dnes vie, že Slovensko sa diplomaticky angažovalo v Strednej Ázií a na západnom Balkáne. "Sú to kľúčové celosvetové regióny. Práve malé krajiny ako Slovensko majú obrovskú výhodu. Nemáme žiadnu koloniálnu minulosť, sme nová krajina s čistým štítom," uzatvára Duleba. Podľa Kukana nám Jenča pomôže dostať sa do svetovej pozornosti. "Keď sa teraz bude rozhodovať o postoch vo svetových organizáciách, prídu do úvahy aj naši kandidáti. Zvýši to našu autoritu a prestíž, uzavrel Kukan.