Prvý február 2003, deväť hodín ráno. Amerika čaká na prílet raketoplánu Columbia, ktorý sa po 16-dňovej misii vo vesmíre vracia na Zem. Namiesto šťastného návratu a zvítania s najbližšími však na všetkých siedmich astronautov čaká smrť. Po vstupe do atmosféry sa Columbia rozpadne. Od vesmírnej premiéry v roku 1981 to bol jej 28. let. Vyšetrovanie ukázalo, že krátko po štarte zasiahol ľavé krídlo kúsok izolačnej peny. Urobil v krídle dieru, cez ktorú sa pri zostupe do atmosféry dostal horúci vzduch. Ten narušil štruktúru krídla a vzápätí spôsobil katastrofu.
Kresba z Osvienčimu
Columbia sa rozpadla 60 kilometrov nad Texasom na tisíce častí. Po havárii úrady varovali obyvateľov, aby nezbierali úlomky ako suveníry. Nad stratou však nesmútili iba Američania, ale aj Izraelčania -- na palube bol prvý izraelský astronaut Ilan Ramon. Tento bývalý pilot izraelského letectva niesol so sebou do vesmíru kresbu 14-ročného židovského chlapca Petra Ginza, ktorý zahynul počas druhej svetovej vojny v nacistickom koncentračnom tábore v Osvienčime. Na palube mal takisto mikročip so židovskou tórou, ktorý mu osobne dal vtedajší izraelský prezident Moše Kacav.
Po havárii Columbie sa počet amerických raketoplánov typu space shuttle znížil na tri. Ako prvý z pôvodne päťčlennej flotily vesmírnych korábov vypadol v januári 1986 Challenger, ktorý havaroval krátko po štarte. Aj vtedy si nešťastie vyžiadalo životy siedmich astronautov. Schopné prevádzky tak zostali už len Atlantis, Discovery a Endeavour. Aj tie chce americký Národný úrad pre letectvo a vesmír postupne poslať do dôchodku. Po katastrofe Columbie letel až po dva a pol roku do vesmíru Discovery. Američania plánujú ešte posledné tri lety do vesmíru -- každý raketoplán čaká ešte jeden rozlúčkový výlet.
Súkromné stroje
Definitívny koniec raketoplánov to však nie je. "Ich vývoj pokračuje, vyvíjajú sa stroje pre súkromné lety do vesmíru. Fungujú podobne ako space shuttle, museli sa však prispôsobiť zmenenej ekonomickej situácii," povedal pre HN Jan Šifner z pražskej Hvezdárne a Planetária. Znamená to, že čoraz viac sa do vesmíru bude lietať komerčne.
Začiatkom konca space shuttle bol podľa Šifnera pád železnej opony. Tento projekt bol totiž životaschopný vtedy, keď naň bolo veľa peňazí a raketoplány lietali do vesmíru minimálne niekoľkokrát ročne. Čím menej však lietajú, tým viac peňazí sa vynaloží na jeden let. "Nepodarilo sa naplniť ekonomické očakávania, keďže rozpočty na raketoplány klesali," tvrdí Šifner. Už vtedy začalo byť jasné, že dni raketoplánov sa chýlia ku koncu a skôr či neskôr ich bude musieť nahradiť efektívnejší a lacnejší vesmírny dopravný prostriedok.