Nepodarené vlámanie vo washingtonskom komplexe Watergate zo 17. júna 1972 spočiatku vyzeralo ako akcia bezvýznamných zlodejíčkov. Keď polícia o pol tretej ráno prichytila v kanceláriách Demokratickej strany päť mužov, nikto ani len netušil, že zo zdanlivo obyčajnej vlámačky sa stane kauza, ktorá bude stínať hlavy na najvyšších miestach. Od najväčšej politickej aféry v dejinách Spojených štátov uplynulo včera 35 rokov.
"Jediným možným dôvodom na vlámanie do týchto priestorov je pátranie po určitých dokumentoch," oznámila polícia ešte v ten istý deň. Prichytení muži mali na sebe tmavé obleky, gumové rukavice, množstvo peňazí v hotovosti a tiež zaujímavé "drobnosti", napríklad odpočúvacie zariadenie. Totožnosť jedného z nich, bývalého agenta CIA Jima McCorda, bola prezradená hneď na mieste. McCord bol navyše členom tímu za znovuzvolenie prezidenta Richarda Nixona. Už o dva dni vyšiel v denníku Washington Post článok so špekuláciou, že stopy vedú do Bieleho domu. Prezidentov tím však spojitosť s prípadom okamžite poprel.
V lete 1972 vyšlo najavo, že aj ostatní lupiči mali napojenie na tajnú službu. Nixon na jeseň bez problémov obhájil prezidentský mandát. Vyšetrovanie však postupne odhalilo, že Watergate je súčasťou širšej politickej špionáže. Odkrylo mnohé nezákonné aktivity za Nixonovho úradovania -- sledovanie, odpočúvanie či diskreditáciu politických oponentov, financované sčasti z nelegálnych fondov. Samotný Nixon ako doteraz jediný americký prezident rezignoval 9. augusta 1974, aby sa vyhol obvineniu Kongresu z nezákonného konania. Jeho nástupca Gerald Ford mu však potvrdil plnú prezidentskú imunitu.