Mahmúd Ahmadínežád povedie Irán aj ďalšie štyri roky. Taký je výsledok víkendových prezidentských volieb v krajine. Na víťazstvo nepotreboval ani druhé kolo. Svet aj opozícia pritom Ahmadínežádovmu protivníkovi Mi-Hosejnovi Músavímu dávali vysoké šance. Západ najmä dúfal, že nový prezident by mohol znížiť napätie okolo sporného iránskeho jadrového programu a zlepšiť vzťahy s USA. Ešte v sobotu, po tom, čo sa Ahmadínežád vyhlásil za víťaza volieb, v Iráne vypukli masové demonštrácie, ktoré sa skončili pozatýkaním stovky opozičných lídrov.
Neočakávaný výsledok
Analytici predpokladali, že sa uskutoční aj druhé kolo prezidentských volieb, teda že ani jeden z kandidátov nedostane viac ako polovicu odovzdaných hlasov. Ahmadínežád však zvíťazil s prehľadom -- získal 62,2 percenta voličov. Jeho najvážnejší súper, Músaví, dostal tretinu. Paradoxne, vysoká účasť napokon opozičnému kandidátovi nepomohla. Ešte počas konania volieb sa Músaví sťažoval na neregulárnosti v hlasovaní. Poukazoval napríklad na nezákonný postup úradníkov, ktorí nepustili jeho ľudí do volebných miestností, aby voľby monitorovali. Ešte včera sa proti výsledku odvolal. "Nevzdám boj v tejto nebezpečnej maškaráde, ktorá môže Irán zaviesť k tyranii," vyhlásil Músaví ešte pred zverejnením výsledkov. Staronový prezident má iný názor. "Boli to slobodné a riadne voľby. Ľudia hlasovali za moju politiku," povedal. Z výsledku sa očividne tešil aj duchovný vodca Iránu ajatolláh Chameneí, ktorý ho označil za skutočný sviatok.
Pozatýkaná opozícia
Na protest proti výsledkom volieb, ako aj so snahou poukázať na údajné manipulovanie, vyšli do ulíc tisícky ľudí. Priaznivci Músavího zapaľovali autá a kontajnery, polícia proti nim zasiahla obuškami a slzotvorným plynom. Ide o najväčšie nepokoje za posledných rokov, podľa niektorých zdrojov dokonca od roku 1979. Polícia dokonca pozatýkala asi sto lídrov reformnej opozície. "Vytiahli ich v noci z ich domovov," uviedol bývalý viceprezident Mohammad Alí Abadí. Podľa neho je medzi zadržanými aj Mohammad Rézá Chatámí, brat bývalého iránskeho prezidenta Muhammada Chatámího. Hovorkyňa súdu uviedla, že reformistov nezatkli, iba predvolali a varovali, aby nezvyšovali napätie. Vo všeobecnosti okolo udalostí v Teheráne vládne neistota, pretože Irán uplatňuje tvrdé obmedzenia voči médiám. Západ neskrýval sklamanie z výsledku. Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová voľby odmietla komentovať. "Samozrejme, dúfame, že ich výsledky odrážajú skutočnú vôľu a túžbu iránskeho ľudu," povedala.