Je potomkom slávnych španielskych panovníkov, objaviteľov a dobyvateľov nového sveta. Jeho život bol plný prevratov a dramatických udalostí -- celé detstvo prežil v exile, ako tínedžer zastrelil vlastného brata a oženil sa s dcérou gréckeho kráľa Pavla, princeznou Sofiou. Do dejín sa zapísal aj ako muž, ktorý prešiel cez rozum obávanému diktátorovi Francovi. Po nástupe na trón v 70. rokoch premenil fašistický štát na modernú európsku demokraciu. Španielsky kráľ Juan Carlos I. sa zajtra dožíva sedemdesiatky.
"Je to priateľský, prirodzene elegantný človek. Prekvapilo ma, s akou pokorou a pritom rozhľadene sa správa k svojmu okoliu," povedala pre HN Tatiana Flattová, ktorá pomáhala pripravovať kráľovu návštevu Bratislavy v júli 2002.
Lekcia pre Cháveza
Ak by Španielsku mohol vládnuť iba panovník, ktorý sa narodil na španielskej pôde, Juan Carlos by bol mimo hry. V tejto krajine na Pyrenejskom polostrove totiž zvrhli monarchiu v roku 1931 a po následnom vyhlásení druhej španielskej republiky musela celá kráľovská rodina utiecť do exilu. Malý Juanito, ako ho všetci prezývali, sa narodil 5. januára 1938 v Ríme ako vnuk španielskeho kráľa Alfonza XIII. V Taliansku prežil hrôzy druhej svetovej vojny. Do Španielska sa vrátil až ako desaťročný. Pod ochrannými krídlami generála Franca vyštudoval strednú školu a vstúpil do armády, kde absolvoval vojenský výcvik. Práve počas tohto obdobia pri neopatrnej manipulácii s pištoľou zastrelil svojho o tri roky mladšieho brata Alphonsa.
Fašisti v krajine vládli viac ako 40 rokov s podporou monarchistov. Franco nakoniec súhlasil, že po jeho smrti sa na čelo krajiny môže postaviť kráľ, musí však zachovať tvrdú absolutistickú monarchiu. Diktátor si nakoniec v roku 1969 vybral ako svojho nástupcu Juana Carlosa, ktorý sa vzápätí začal po jeho boku objavovať pri rôznych oficiálnych príležitostiach. Budúci kráľ tým rozhneval hlavne tábor republikánov a umiernených liberálov, ktorí od jeho nástupu očakávali začiatok demokratických reforiem. Tie sa však nakoniec konali. Po Francovej smrti inicioval kráľ veľké zmeny a už o necelých desať rokov priviedol svoju krajinu do Európskej únie. "Vždy som chcel, aby monarchia bola otvorená a blízka ľuďom," povedal pred niekoľkými rokmi Juan Carlos.
Bozk malej Slovenke
Španieli svojho kráľa milujú. Vlani v máji ho dokonca zvolili za najväčšieho Španiela všetkých čias. Ľudia obdivujú predovšetkým jeho neformálny štýl a ľudský prístup. Španielske médiá písali napríklad o tom, ako si kráľ vyšiel na motorke na výlet a keď zbadal pri ceste odstavené auto s defektom, bez váhania zastavil a vodičovi pomohol s výmenou kolesa.
Inak mierne vystupujúci panovník si mnohých naklonil aj vlani v novembri, keď na latinskoamerickom summite v Čile uzemnil "zlého muža" Južnej Ameriky, venezuelského prezidenta Huga Cháveza, ako malého chlapca. "Budeš už konečne ticho!," okríkol Juan Carlos Cháveza, ktorý neustále prerušoval prejav španielskeho premiéra Josého Zapatera.
Na návštevu jeho veličenstva spred takmer šiestich rokov si dodnes spomínajú aj mnohí Bratislavčania. Začiatkom prázdnin 2002 jeho prítomnosť pritiahla pozornosť tunajších obyvateľov i návštevníkov centra mesta. Kráľovský pár pobavila najmä úprimnosť malého dievčatka s vrkočmi, ktoré sa kráľovnej Sofie otvorene spýtalo, prečo nemá na hlave korunu, keď je kráľovná. Od Juana Carlosa si za to dievčatko vyslúžilo bozk na obe líčka. "Kráľa prekvapil záujem i srdečné privítanie obyvateľov Bratislavy," dodala Flattová, ktorá si s panovníkom podala ruku.
Slováci si meno španielskeho kráľa na rozdiel od mien panovníkov z iných európskych kráľovských dvorov neposlovenčili. Nevoláme ho Ján Karol, ale po španielsky Juan Carlos. "Pri menách panovníkov sa všeobecne ustálila vžitá slovenská podoba, napríklad kráľovná Alžbeta, Katarína Veľká, Ľudovít XIV. Pri niektorých novších sme však prevzali pôvodnú, cudziu podobu mena, napríklad princ Charles či Juan Carlos," vysvetlila pre HN Silvia Duchková z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra v Bratislave.