V juhomaďarskom mestečku Bóly na úpätí pohoria Mecsek neďaleko chorvátskych hraníc stoja dva kostoly. Jeden katolícky barokový, druhý povojnový evanjelický. Prvý postavili v polovici osemnásteho storočia po svojom príchode do Bóly, vyľudneného vojnami s Turkami nemeckí švábski kolonizátori. Ten druhý protestantskí Maďari, ktorí sem boli násilne vysťahovaní po druhej svetovej vojne z juhu Slovenska. Dnes tu obidve národnosti žijú spolu, mnohé rodiny sú už pomiešané a cítia sa tu doma. "Máme tu päť súborov a všetky tancujú a spievajú aj nemecké piesne, aj piesne z južného Slovenska," hovorí jeden zo starousadlíkov. Pred necelými šesťdesiatimi rokmi to však také idylické nebolo.
Slovenskí Maďari v domoch Nemcov
"Po vojne sa musela z Bóly vysťahovať asi polovica Nemcov. Najprv išli tí, ktorí slúžili v nemeckej armáde, boli aktívni v nemeckých organizáciách, alebo sa pri sčítaní ľudu prihlásili k nemeckej národnosti," hovorí starosta Bóly József Hárs, ktorý má v sebe polovicu nemeckej a polovicu maďarskej krvi zo Slovenska. "Do Nemecka si so sebou mohli vziať len štyridsať kíl. Aj rodina môjho dedka už mala pobalené veci, ale potom sa transporty zastavili a oni tu mohli zostať."
Medzi odsunom sudetských Nemcov a vysídlením Nemcov z Maďarska je jeden zásadný rozdiel. "Tu si to nevyžiadalo žiadne obete. Proti vysídleniu Nemcov sa najviac postavila časť maďarských politikov, katolícka cirkev i mnoho maďarských umelcov," hovorí predseda samosprávy Nemcov v Maďarsku Ottó Heinek.
V tej dobe, keď odchádzali z Bóly transporty vysídlencov do Nemecka, prišli do mestečka z opačného smeru prví Maďari zo Slovenska. Tí boli na základe Benešových dekrétov vysídlení z mestečka Neděd neďaleko Galanty. Bolo ich viac ako švábskych Nemcov, ktorí z Bóly odišli, a tak maďarské orgány začali Nemcov, ktorí v dedine zostali, sťahovať z ich domov. "Môjho nemeckého dedka vyhnali aj s rodinou do domčeka vo vinohrade," hovorí starosta. "Napätie, ktoré tieto udalosti priniesli, sa však rýchlo upokojilo, pretože Nemci poznali, že aj maďarskí prisťahovalci sú utečenci, ktorí o všetko prišli. Mnohí z Maďarov mali ešte roky stále pobalené veci, pretože nemohli uveriť, že sa nebudú môcť vrátiť domov na Slovensko," uvádza Hárs.
Dva svety v jednom mestečku
Zatiaľ čo Švábovia pestovali na poliach predovšetkým víno a obilie, slovenskí Maďari zeleninu a kukuricu. V Bóly určitý čas existovali dokonca dve poľnohospodárske družstvá, jedno nemecké a jedno maďarské. "Časom sme sa naučili hospodáriť jeden od druhého, takže dnes už veľa Maďarov robí rovnako dobré, alebo aj lepšie víno, ako Nemci," hovorí jeden z miestnych vinárov.
Za socializmu prestala byť národnosť dôležitá, keď v rámci kolektivizácie a boja proti kulakom zobrali komunisti maďarským prisťahovalcom často to, čo im niekoľko rokov predtým na úkor miestnych Nemcov dali. Mnohé zmenil však aj sám život. "Bývali sme v nemeckom dome, ale nikdy sme sa v ňom necítili ako doma, vždy bol cudzí. Postavili sme si preto svoj, podobný tomu, ktorý sme mali na Slovensku, a ten pôvodný sme jeho bývalým nemeckým majiteľom predali za rozumnú cenu späť," hovorí jedna zo starších Maďariek.
Budapešť sa ospravedlnila
Koniec komunizmu zahladil aj zvyšky krívd. "Maďarský parlament už v roku 1990 vyhlásil, že uplatnenie kolektívnej viny voči Nemcom bolo neprijateľné, že ich vysídlenie porušilo ľudské práva," hovorí už citovaný Ottó Heinek. Náhrada majetkových škôd potom bola zahrnutá do reštitúcií. Napriek tomu, že sa po roku 1990 mohli vysídlení Nemci aj vrátiť, väčšina v spolkovej republike už zostala. "Reštitúcie venovali väčšinou svojim tunajším príbuzným. Späť prišlo len niekoľko starých párov," dodáva starosta. Maďari vysídlení zo Slovenska, ktorí sa ospravedlnenia ani reštitúcií od Bratislavy nedočkali, však stále cítia krivdu. "Benešove dekréty sú fašistické," hovorí asi päťdesiatročný muž pri debate nad vínom a rybou polievkou halászlé. Aj miestnych Nemcov, predovšetkým tých starších, však len pomaly opúšťajú obavy, že by sa povojnové roky mohli opakovať. "Môj otec sa prihlásil k nemeckej národnosti až pri minuloročnom sčítaní ľudu. Dovtedy mal strach," uvádza starosta Hárs. Aj pri tomto poslednom sčítaní sa však k svojmu pôvodu prihlásilo len asi štyridsaťtisíc z odhadovaných dvestotisíc maďarských Nemcov.