Boj Česka proti určovaniu záväzných počtov detí v európskych jasliach pokračuje. Český minister sociálnych vecí a rodiny Petr Nečas bude dnes v Prahe presviedčať svojich kolegov, že záväzok, aby do konca budúceho roka bola v jasliach tretina detí do troch rokov, je nezmyslom. Tento záväzok je ukotvený v tzv. Barcelonskej stratégii, podľa ktorej majú do roku 2010 počet detí v jasliach a škôlkach upravovať spoločné pravidlá Európskej únie. České predsedníctvo však kvóty odmieta, za čo si hneď vyslúžilo obvinenia, že chce ženy opäť "postaviť k šporáku“.

Česi tak v tejto otázke zrejme narazia na odpor celej Európy, vrátane nás. Slovensku totiž takéto záväzky neprekážajú a ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová v Prahe Barcelonskú stratégiu podporí. Zrejme však budeme presadzovať určité prechodné obdobia, keďže v súčasnosti je v jasliach asi päť percent našich detí. "Ministerstvo práce sa prikláňa k takzvanému Barcelonskému návrhu, takže ho určite podporíme,“ potvrdil pre HN hovorca rezortu Michal Stuška.

Jasle u nás vymizli
Európska únia si už v roku 2002 v oblasti poskytovania starostlivosti o dieťa stanovila cieľ, že do roku 2010 by mali mať členské krajiny určitý typ zariadenia pre tretinu detí do troch rokov a pre 90 percent detí medzi troma rokmi veku až po nástup do základnej školy.

České predsedníctvo však poukazuje predovšetkým na to, že Barcelonskú stratégiu prijali ešte "staré“ členské krajiny v čase, keď Česko a Slovensko spolu s ďalšími ôsmimi krajinami do únie nepatrili. A preto chce Nečas stanovené pravidlá prehodnotiť, keďže podľa neho väčšina z nových členských krajín takéto kvóty nikdy nespĺňala, a zrejme ešte dlho plniť nebude. Napríklad v Dánsku zariadenie podobné jasliam navštevuje až 70 percent detí, v Česku dve a na Slovensku niečo vyše piatich percent detí. "Určite budeme zástancom určitých reálnych kvót. Predpokladáme, že tam bude ešte priestor na nejaké minimálne dočasné prechodné obdobia, pretože ak záujem na trhu neexistuje, tak samozrejme by nebolo racionálne a nevyhnutné budovať jasle,“ dodal Stuška.

Postkomunistické krajiny počas socializmu riešili starostlivosť o deti mladšie ako tri roky dobre známymi jasľami. Tie po páde režimu čiastočne "vymizli“.

Návrat takejto klasickej formy jasieľ však odmietajú aj odborníci. "Jasle v niekdajšom ponímaní, kde bolo veľa detí a nie veľmi individuálna starostlivosť, určite nie sú vhodné. Skôr je vhodná forma, kde je menej detí a viac ľudí, ktorí sa o ne starajú,“ hovorí pre HN psychologička Eva Smilková. Takisto dodáva, že malé dieťa do troch rokov určite netreba nechávať v jasliach celý deň. "Možno tak na tri-štyri hodiny, ak si matka potrebuje niečo vybaviť. Dieťa je sociálne zrelé odlúčiť sa od rodiny a tráviť čas v inom kolektíve. Až vtedy sa preň stáva kolektív prospešný, zahrá sa v ňom a získava sociálne návyky.“

Dôvod? Nízky príspevok
Umiestnenie malých detí do jasieľ a neskôr do škôlky súvisí najmä s návratom matky dieťaťa do práce. Môže ísť o kariérne dôvody, ale ešte častejšie je to kvôli peniazom. Po materskej dovolenke, ktorej dĺžka je od 14 týždňov v Nemecku až po 22 týždňov v Taliansku, dostáva žena doma s dieťaťom u nás známy rodičovský príspevok.

Výška materskej dávky je momentálne na Slovensku 55 percent z priemernej mzdy ženy, v niektorých krajinách, ako napríklad v Rakúsku alebo vo Francúzsku, dostávajú ženy dávku až vo výške 100 percent svojej mzdy. Rodičovský príspevok je však výrazne nižší, a v krajinách ako Írsko, Grécko, Holandsko či Španielsko nie je dokonca žiaden. Rodičovský príspevok sa poskytuje buď ako plošná dávka, alebo sa viaže na obdobie predchádzajúceho príjmu ako napríklad vo Fínsku a v Dánsku. Tu predstavuje rodičovský príspevok 60 až 70 percent materskej dávky, vo Švédsku sú to štyri pätiny z predchádzajúceho príjmu. Príspevok ako plošná dávka v Nemecku predstavuje v Belgicku viac ako 530 eur, v Rakúsku vyše 430 eur a v Luxembursku približne rovnako. Na Slovensku to je 158,67 eura.