Na Slovensku zastupuje krajinu, od ktorej sa vláda Roberta Fica odklonila viac k EÚ. Na adresu svojej vlasti si od slovenských koaličných lídrov vypočul aj tvrdé slová. Čoraz častejšie čelí otázkam, kedy budú Slováci cestovať do USA bez víz. Rodolhpovi Valleemu sa po dvoch rokoch končí u nás misia.

Aké to je robiť amerického veľvyslanca v krajine, ktorej premiér Robert Fico prirovnal vojnu v Iraku invázii sovietskych vojsk do Československa v roku 1968 a líder druhej najsilnejšej koaličnej strany - Ján Slota z SNS - hovorí o USA ako likvidátorovi národov?
- Čo sa týka premiéra, boli nešťastné vyhlásenia na základe zlých informácií. Invázia sovietskych vojsk bola s cieľom ovládať Československo na 20 rokov, a aby vznikla situácia, keď ľudia nebudú môcť opustiť svoju krajinu. V Ústave pamäti národa som osobne videl fotky ľudí, ktorých pri pokuse o útek roztrhali psi... Snaha USA a koaličných vojsk má, naopak, za cieľ oslobodiť krajinu a naše snahy smerujú proti tým, ktorí sa snažia napĺňať svoje politické ciele tak, že vyhadzujú do vzduchu nevinné ženy a deti. Spojené štáty už dvakrát počas posledného storočia oslobodili Európu - a jediné, čo za to žiadali, bol kúsok zeme, aby mohli pochovať svojich mŕtvych. Naše úsilie v Iraku bude pokračovať tak, aby sme pomohli Iračanom vytvoriť demokraciu, kde budú rešpektované ľudské práva.
Slota však, paradoxne, v súvislosti s Kosovom a so srbským národom hovorí o USA ako o likvidátorovi...
- Vyjadroval sa v kontexte odpovede na otázky, ktoré sa týkali činnosti NATO v Kosove. To bolo druhýkrát, čo sa USA zapojili do aktivít, aby zastavili genocídu v Európe.
Zhoršil tieto výroky vzťahy medzi USA a Slovenskom?
- Boli to nešťastné výroky, ale pokračujeme v upevňovaní našich vzájomných vzťahov a spolupracujeme so slovenskou vládou na všetkých úrovniach. Slovensko je pre nás cenným partnerom v NATO a spojencom. Nevšimol som si, že by klesli aktivity v oblasti spolupráce a budovania transatlantických vzťahov.
Zaregistroval tieto vyhlásenia koaličných lídrov aj prezident George W. Bush?
- Prezidenta informujú o mnohých veciach na celom svete každý deň. O tomto som s ním nikdy nehovoril, ale myslím si, že si je vedomý všetkých dobrých vecí, ktoré slovenské jednotky robia v Afganistane, aj akú dôležitú úlohu zohrali v Iraku.
Spomínate si vôbec, že by sa politické špičky iného štátu Európskej únie vyjadrovali takto na adresu USA?
- Mojou úlohou je byť veľvyslancom Spojených štátov na Slovensku a moja práca je informovať slovenskú vládu či verejnosť v prípadoch, keď si myslím, že bola dezinformovaná. Pracujeme na tom, aby sme naše vzťahy ešte zlepšili.
Nejde však o štandardné výroky. Nechali ste si ich dodatočne od ich autorov vysvetliť?
- Nechcem v žiadnom prípade pripisovať motiváciu tým výrokom, ktoré zaznejú. Našou úlohou je vyjadriť svoj názor, ak s niektorými nesúhlasíme alebo keď si myslíme, že vznikli nedorozumením alebo zlou informáciou, tak sa snažíme informovať, tak ako to bolo napríklad v prípade raketovej obrany, teda informovať správne.

Premiér Fico ani minister zahraničných vecí Ján Kubiš ani netaja, že zahraničná politika vlády je viac orientovaná na EÚ ako USA. Pocítili ste po zmene vlád tento odklon?
- Od môjho pôsobenia u vás nastal veľký posun aj zlepšenie vo vzťahu USA a EÚ a keďže Slovensko sa priblížilo k únii, aj USA menia svoje postoje k nej, dá sa hovoriť o zblížení na oboch stranách Atlantiku. Ak dôjde k zblíženiu, tak to má dôsledky aj na medzinárodnej scéne a dobrým príkladom je napríklad Irán.
V čom sú však vzájomné vzťahy iné dnes ako za Dzurindovej vlády, ktorá mala jasnú proamerickú orientáciu?
- Ja som americkým veľvyslancom slovenskému ľudu aj vláde. Slováci sa nezmenili a túto vládu si zvolil tento ľud. Snažíme sa mať dobré vzťahy s akoukoľvek vládou, ktorú si Slováci zvolili. Usilujeme sa nájsť tie témy, kde sú naše pozície podobné a tie, kde sú rozdielne, sa snažíme vysvetľovať.
Aké máte vzťahy - osobné aj profesionálne - s kľúčovými slovenskými politikmi posledných rokov - expremiérom Dzurindom a jeho nástupcom Ficom?
- Ako diplomat pri každom stretnutí s premiérom či prezidentom. Osobná časť toho vzťahu závisí od povahy osoby, a tak to je vždy rozdielne. Ale musím povedať, že počas môjho pôsobenia som na všetkých úrovniach vlády videl záujem posilniť vzťahy so Spojenými štátmi.
Končí sa vaša misia na Slovensku. Čo poviete Georgeovi W. Bushovi o Slovensku v čase, keď ste prichádzali a v čase, keď ste odchádzali?
- Dúfam, že toto neberiete ako moje záverečné interview. Mám ešte pred sebou veľa času. Prezident nominoval za mňa náhradu, ale túto nomináciu musí schváliť americký Senát. Je ťažké predpovedať, ako dlho bude schvaľovací proces trvať. Neviem, kedy k tomu príde a dovtedy som prezidentovi zaviazaný pokračovať v práci, až kým nedôjde k výmene. Najzaujímavejšia zmena sa udiala na trhu práce. Počas posledných ciest po Slovensku som bol prekvapený keď podnikatelia hovorili, že za najväčšiu výzvu považujú získať dobrú pracovnú silu. Ak veríte voľnému trhu, viete, že tento znak je pozitívny, pretože to vedie k rastu miezd a ľudia majú viac peňazí k dispozícií atď. Poviem o vás len dobré veci.
Premiér Fico vyhlásil vojnu slovenským médiám. Otvorene hovorí o tom, že jeho opozíciou nie sú opozičné parlamentné strany, ale práve novinári. Je štandardné takto bojovať proti médiám aj u vás?
- Ak by ste boli analytikom a pôsobili by ste v USA a videli by ste, ako niektoré liberálne alebo ľavicové média pokrývajú prezidenta, ako napríklad Los Anglese Times, New York Times, alebo dokonca CNN, tak by ste tiež mali pocit, že je to opozícia. Ale to je súčasť politického života a úloha médií je podrobovať skúmaniu to, čo sa deje v politike. Úprimne, každý politik má chvíľu, keď si povie, že má pocit, že médiá nie sú férové. Mám za sebou politickú kariéru a médiá boli tiež agresívne vo vzťahu k postom, ktoré som zastával. Avšak najlepšie vtedy je viac sa zapojiť do práce s médiami, nie od nich utekať. Ak máte pocit, že pochybili, treba ich upozorniť, že fakty boli skreslené a podľa mojej skúsenosti bola následná reakcia taká, že sa snažili mať fakty v poriadku.
Viete si predstaviť, že by v USA zaútočila prezidentova administratíva na médiá a kritizovala ich za to, ako píšu, čo píšu? Dokonca chcú zmeniť legislatívu, aby im zviazali ruky...
- Stáva sa, že zvolení politici často kritizujú médiá. Ale sloboda tlače je jeden z kľúčových pilierov Spojených štátov a na snahy obmedzovať médiá sa bude vždy pozerať kriticky.
Nedávno ste povedali, že Grécko spĺňalo už dlho kritériá na zrušenie víz. Prečo, trochu prekvapujúco, prichádza ich nominácia až teraz?
- Grécko spĺňalo kritérium troch percent odmietnutých žiadostí o víza, a tak krajinu nominovali. Stále však musí splniť bezpečnostné kritériá. Neznamená to, že má iné podmienky. Iné je iba to, že je pod hranicou, ktorá bola stanovená, čo sa týka percent odmietnutých víz.
Takže to vyzerá tak, že to bude prvá krajina, ktorá bude podľa nového zákona do USA cestovať bez víz?
- Nechcem, aby ste zajtra napísali, že americký veľvyslanec povedal, že Grécko bude prvé. Bola to prvá nominovaná krajina, takže sú prví na v rade. Nechcem hádať, koľko im to bude trvať, lebo ich čakajú ďalšie podmienky. Dobrý znak je, že tento nový zákon o bezvízovom styku umožňuje prijímanie nových krajín do bezvízového programu. Najzákladnejšia premisa zákona je tá, že chceme každú krajinu brať rovnako, čo sa týka podmienok. Ďalej je tu princíp reciprocity - čokoľvek žiadame od našich spojencov, chceme robiť aj u nás. Napríklad ohlasovanie našich stratených pasov Slovákom, ak si to budete priať.
Ako dlho bude trvať inštalácia technických zariadení na kontrolu odchodov z USA, čo je jedna z najhlavnejších podmienok tejto legislatívy?
- Naše odhady hovoria o 9 až 10 mesiacoch.
Sme jedným z vašich spojencov, nemáme žiadne prepojenie na teroristov, a percentná odmietnutých víz stále klesajú. Brzdí naše prijatie do bezvízového režimu technická nepripravenosť USA?
- Slovensko urobilo dramatický zvrat, čo sa týka odmietnutých víz. Najskôr to bolo 30 percent, potom 16 a teraz 12. Zákon hovorí, že obdobie hodnotenia musí byť za celý fiškálny rok, takže budúci rok bude veľmi dôležitý pre Slovensko. Slovákom radím, aby si nezákonne nepredlžovali pobyty, lebo ak si neskôr požiadajú o víza, automaticky im ich zamietneme. To pridáva na percentách. Som však veľmi optimistický. Je veľká šanca, že pri budúcoročnom hodnotení splníte kritériá. Iba mesiac po tom, čo bol prijatý zákon, prišli na Slovensko špičkoví experti z americkej administratívy, aby začali proces negociácie o bezpečnostných štandardoch - niektoré z nich nebudú pre vás problém. Budúci rok budeme pracovať na tom, aby ste aj zvyšok dosiahli a vtedy je možné, že vás prvého októbra budúceho roka nominujeme do bezvízového programu. Nemyslím si, že tieto bezpečnostné aspekty brzdia proces.
Čo sa teraz v otázke víz deje medzi USA a Slovenskom?
- Dali sme Slovensku podmienky zákona. Slovensko nám teraz povie, toto vieme urobiť, a toto bude ťažšie. Potom začneme na tom pracovať. Chceme to vyriešiť, je to aj misia tejto ambasády.
Ako vás osobne a profesionálne ovplyvnil 11. september 2001?
- Jeden z dôvodov, prečo som tu, je vlastne 11. september. Vtedy som sa znova zapojil do politického života, aby som niečo zmenil. Reakcia prezidenta Busha ma znova motivovala, aby som pracoval ešte viac. Jeho politika, ktorá robí Ameriku bezpečnou, sa pozerá dopredu. Aj preto teraz slúžim verejnosti. Malo to na mňa dramatický vplyv.
Zmenilo to váš pohľad na radikálne režimy ako Taliban či bývalý iracký režim?
- Jedenásty september ma presvedčil, že naozaj existuje hrozba islamo-fašistickej mentality po celom svete a na ňu treba ísť silou. Myslím si, že prezidentova politika reaguje práve na toto. A civilizovaný svet bude musieť čeliť tejto hrozbe aj naďalej. Najlepšie je, ak pracujeme na tom spolu, poskytujeme si informácie.
Čo hovoríte tým, ktorí sú tiež toho názoru, že útok sa stal v dôsledku americkej zahraničnej politiky?
- To je dosť zlá myšlienka. Al-Kajdá je teraz aktívna v Iraku a ľudí, ktorých zabíja, sú moslimovia. Pre tento názor nemám pochopenie. Myslím si, že USA sú silným majákom pre teóriu, že ľudia by si mali vládnuť sami. A tento maják je čoraz silnejší od 11. septembra. To sa už podarilo v Afganistane aj napriek ťažkostiam. Vedenie Iraku bolo zvolené demokratickým spôsobom. Našu zahraničnú politiku vedie vízia, že ľudia by si mali spravovať svoje veci sami.
Situácia v Iraku sa veľmi nezmenila. Prečo prezident Bush ohlásil sťahovanie vojakov teraz? Robí to pod tlakom verejnej mienky alebo z presvedčenia, že je to v Iraku lepšie?
- Prezident povedal Američanom, že stiahneme vojakov, keď skončia s úspechom. Dôležité oblasti Iraku, časti Bagdadu, provincia Anbár, boli vyčistené od Al-Kajdy. Ešte je tu veľa práce, ale podarilo sa to. Prezident teraz chce, aby toto čistenie ešte pokračovalo, až do úplného zmierenia medzi skupinami. A prezident povedal, že tam nechce držať jednotky ani o minútu dlhšie, ako treba. Nemáme ilúzie, bude to náročná práca. Ale v niektorých provinciách naozaj ľudia začali pracovať s nami proti Al-Kajde.
Takže prezident Buch verí v úspech v Iraku?
- Áno, verí.
Aká najväčšia úloha čaká vášho nasledovníka?
- Toto je tím, a možno ja som jeho tréner. Dali sme si za úlohu niektoré ciele v zahraničnej politike. Pracujeme na tom, aby sme dostali Slovensko do bezvízového programu. To je cieľ tohto veľvyslanectva. Chceme ešte, aby prišli ľudia z ministerstva pre domácu bezpečnosť a negociácie a pohli sa ďalej. Chceme pomôcť Slovákom vyvinúť lepšiu energetickú bezpečnosť - to je taká všeobecná úloha zahraničnej politiky USA v strednej Európe. Chceme pokračovať v práci s rómskou komunitou a povzbudiť vládu, aby sa venovala tejto otázke. Chceme pracovať s mimovládnymi organizáciami, pomáhať im rozvíjať demokraciu. To sú základné ciele prezidenta a jeho administratívy. Či som tu ja, alebo niekto iný, toto budú stále ciele, ktoré budú závisieť aj od osobných záujmov veľvyslanca.
Koho zo Slovenska si budete najdlhšie pamätať?
- Nechcem nikoho vynechať. Skôr si pamätám na momenty. Napríklad Šahy. Tam som bol na radnici a starosta mi dal kvety a zrazu zaznela americká hymna a zdvihla sa americká vlajka. Budem si pamätať prírodu, Tatry, mestá, lesy - je tu naozaj prírodné bohatstvo. Nechcem menovať ľudí, aby som nikoho neurazil, ak ho nespomeniem.
Je štandardné odvolanie veľvyslanca po dvoch rokoch?
- Nie je to nenormálne. To isté sa stalo v Česku. Pre politického veľvyslanca sú dva roky normálne obdobie.
Nie ste sklamaný odchodom, keď ste práve začali dobrú prácu?
- Budeme ďalej pracovať ... Veľa z toho, čo sme dosiahli, bolo vďaka tímu, a ten je stále tu.