V Biblii sa píše, že keď Boh začal tvoriť svet, "bol večer a bolo ráno: prvý deň". Čiže deň sa začína večer, ráno je jeho pokračovaním. Dnes je prvý deň židovského nového roku (Roš Hašana) a  práve podľa tohto biblického pravidla sa začal včera večer. Trvá dva dni a keďže v tomto roku po dvoch dňoch nového roku nasleduje sobota, budú tri dni voľna.
Začína sa rok 5768 -- a to od stvorenia sveta. Múdri znalci Tóry vám dokonca povedia, že svet bol stvorený presne o pol tretej popoludní a neuvedie ich do pomykova, keď sa ich zaťatí pochybovači opýtajú, podľa akého času o pol tretej? -- "To je nezmyselná otázka. Prirodzene, podľa jeruzalemského času," odpovedia.
Rozdielne kalendáre...
Židovský kalendár je lunárny, zatiaľ čo gregoriánsky je slnečný -- takže nie sú totožné. Židovský rok je kratší, má iba 354 dní, a aby sa vyrovnal so slnečným kalendárom, každý tretí alebo štvrtý rok je priestupný -- ale zatiaľ čo priestupný rok gregoriánskeho kalendára má o jeden deň viac (366 namiesto 365) -- židovský má viac o celý mesiac (trinásť mesiacov namiesto dvanástich). Roš Hašana sa pohybuje približne medzi druhou dekádou septembra a prvou dekádou októbra a každých 19 rokov sa potom jeho termín opakuje. Inými slovami, Roš Hašana bol naposledy 13. septembra v roku 1988.
...vedie však gregoriánsky
Židia boli v biblických časoch poľnohospodárskym národom, nový rok -- ktorý sa začína prvým dňom mesiaca Tišri -- označoval začiatok nového poľnohospodárskeho roka. Aj mnoho iných židovských sviatkov malo pôvodne poľnohospodársky význam, ale keď Židia začali žiť rozptýlene v iných klimatických a spoločenských podmienkach, tento ich charakter sa časom začal strácať. V dnešnom Izraeli síce všade zaznamenávajú aj dátum podľa židovského kalendára a, samozrejme, podľa neho svätia sviatky -- ale v každodennom živote sa ľudia riadia "všeobecným", čiže gregoriánskym kalendárom. Natoľko, že každý vám povie, že dnes je 13. septembra -- ale keď sa opýtate ľudí na dátum podľa židovského kalendára, mnohí nebudú vedieť ani mesiac, ani deň.