V sobotu podpísal dekrét, ktorým Rusko vystupuje zo Zmluvy o konvenčných (nejadrových) ozbrojených silách v Európe (CFE). Táto zmluva sa považuje za kľúčovú bezpečnostnú zmluvu "starého kontinentu". Ruská armáda tak pri budovaní svojich síl v Európe prestáva brať do úvahy limity dané medzinárodnými dohodami a ruší ňou výmenu informácií o počtoch vojenských jednotiek medzi Ruskom a Západom, ruší aj medzinárodné inšpekcie v ruských kasárňach. "Rusko chce pritlačiť štáty NATO k múru a prinútiť ich, aby ratifikovali zmluvu z roku 1999. Je to protizbraň Ruska voči NATO, ktoré chce, aby Rusko opustilo územia Moldavska a Gruzínska," povedal HN český analytik Karel Svoboda.
"Nemyslím si, že výsledkom tohto bude výrazné zhoršenie medzinárodnej bezpečnosti. Avšak dohoda je dôležitá, lebo dáva transparentnosť a potrebné limity. Krajiny NATO ju budú ďalej plniť, takže zo strany NATO tu neuvidíme veľké zmeny. Pravdou je, že to vysiela zlý signál," povedal HN hovorca NATO James Appathurai. Rusko však od zmluvy neodstupuje ihneď. Moratórium, po ktorom Rusko prestane plniť záväzky zmluvy, bude trvať 150 dní. "Je to dôležitá vec, kde Rusko naznačuje, že dáva priestor na dohodu," vysvetlil Svoboda.
Po hádke príde mier
Analytici Putinove kroky označili za rétorické cvičenie, ktorým chce mocný muž posilniť ruskú pozíciu na svetovej scéne. NATO je však krokmi Ruska znepokojené. "Spojenci túto zmluvu požadujú za základný kameň európskej bezpečnosti," povedal Appathurai.
"Ochladí sa počasie, ochladia sa hlavy. Teraz budeme svedkami emotívnych vyjadrení z oboch strán a potom pristúpia k pragmatickým rokovaniam, ktoré asi vyústia v niečo, kde budú aspoň trochu zohľadnené ruské pripomienky," avizoval Svoboda. Appathurai si myslí, že spoločné stanovisko NATO a spojencov k situácií bude známe o dva až tri dni. Podľa českého analytika chcú obe strany zmluvu uzatvoriť. "Rusko musí pochopiť, že takto sa správať nemôže a takto nepotvrdzuje veľmocenský status, ale skôr status nezrelej veľmoci. "Radi by sme videli dohodu ratifikovanú," povedal Appathurai.
Začarovaný kruh
Putin hrozil vystúpením od zmluvy CFE už pri výročnom prejave pred ruským federálnym zhromaždením. Kameňom úrazu je novelizovaná zmluva z roku 1999, ktorú okrem Ruska ratifikovali len tri krajiny, ani jeden člen NATO. Ratifikáciu totiž podmieňovali tým, aby Rusko odsunulo vojenské sily z Moldavska a Gruzínska. Ruská diplomacia to odmieta s odôvodnením, že ide o mierové sily. Tvrdí, že ako jediná krajiny dohody plní. "Postoj Ruska má reálny základ, ale ak Rusko hovorí o tom, že odstupuje od zmluvy, aby sa neopakoval pakt z Barbadosu, to je už na hranici s paranojou," vysvetlil Svoboda. (V roku 1983 Spojené štáty s Barbadosom zasiahli na Grenade proti ľavicovým extrémistom, pozn. red).
Ruská pomsta
Podľa politológov Moskva svojimi krokmi okrem iného chce dať odvetu za snahy USA rozšíriť protiraketovú obranu v strednej Európe. Odstúpenie od zmluvy vysvetlila "výnimočnými okolnosťami, ktoré sa dotýkajú bezpečnosti Ruskej federácie". Moskve ležia v žalúdku aj plánované základne NATO v Bulharsku a Rumunsku.
Washington naznačil, že bude intenzívne s Moskvou vyjednávať. "Rusko dáva takto najavo, že odmieta hrať podľa starých pravidiel vzniknutých po rozpade Sovietskeho zväzu, keď bola krajina slabá," komentoval ruský politológ Sergej Karaganov. Ten predpovedá, že sa zmluva ocitne na smetisku histórie. Rovnováha síl v Európe bola vraj pri existencii zmluvy iluzórna a západné odsúdenie terajšieho ruského kroku je preto porovnateľné.