Mohli by protesty mníchov viesť až k pádu vojenského režimu?
Situácia je dnes iná ako v roku 1988, keď junta kruto zasiahla proti študentským protestom. Oveľa viac sa o dianie v krajine zaujíma svet. Už to nie je taká uzavretá udalosť ako pred 20 rokmi. Dajú sa preto očakávať tvrdšie sankcie voči Mjanmarsku. Napríklad taká Čína nemá záujem o to, aby tam došlo k násiliu zo strany vlády, pretože na budúci rok bude v Pekingu olympiáda, a keby došlo ku krviprelievaniu, tak by to mohlo poznačiť účasť niektorých krajín na olympijských hrách. Rozdiel je aj v tom, že súčasné protesty vedú mnísi, ktorí majú veľký ohlas u mjanmarskej verejnosti. Takže keby armáda príliš kruto proti nim zasiahla, nedopadlo by to asi dobre. Mohlo by to viesť k nepokojom v celej krajine. Zatiaľ je vývoj v Mjanmarsku veľmi neistý.
Čo môže v danej chvíli urobiť svet?
Priame páky na Mjanmarsko nemá. No je tam mnoho diplomatických pák, ktoré však nie sú príliš populárne. Napríklad Spojené štáty už vyhlásili veľa sankcií voči Mjanmarsku. Týka sa to najmä dovozu zbraní, čo ľudia v Mjanmarsku chápu. Čo však považujú za najhoršie sú ekonomické sankcie. Berú to tak, že sa im vlastne zhoršuje život. Preto sú sankcie dvojsečná zbraň. Veľmi dôležité bude, ako sa k tomu postaví Čína, pretože je to najvýznamnejší politický a ekonomický partner Mjanmarska.
Hrozí krajine izolácia spojené s humanitárnymi následkami?
- Mjanmarsko to prežije, pretože je skôr zamerané, aby si vystačilo s vlastnými zdrojmi. Nemyslím si, že sa dajú očakávať nejaké humanitárne katastrofy. Ale čo hrozí, je obrovská emigrácia študentov a účastníkov demonštrácií hlavne do Thajska, ktoré sa toho obáva.