Čína zažila najrušnejší víkend v tomto storočí. Ulice Pekingu sú stále plné dobre naladených ľudí. Státisíce ich vyšli do parkov a na námestia s veľkoplošnými obrazovkami. Posedávajú v parkoch na lavičkách či v reštauráciách, postávajú na otvorených priestranstvách. Nad mestom sa z času na čas rozžiari ohňostroj. Podzemná dráha, ktorá sa inokedy zatvára o jedenástej večer, jazdí celú noc. Všade to vyzerá, ako keby sa oslavoval Silvester. Centrum mesta sa vyprázdňuje až hlboko po polnoci, poslední oneskorenci sa vracajú za svitania.

Vynaliezaví Číňania
Noc na sobotu sa však nelámal rok, ale možno sa prepisovala história. Číne sa splnil jej "sen storočia" -- zorganizovať olympiádu. Na usporiadanie tohto športového sviatku sa usilovne pripravovala niekoľko rokov. Uchádzala sa už o usporiadanie hier v roku 2004, vtedy sa to však nepodarilo -- nakoniec boli úspešnejšie Atény. Stavby, ktoré začali Číňania v predstihu z vlastnej iniciatívy budovať, tak využili aspoň na konanie Ázijských hier v roku 2000.
Už nasledujúci rok však ríša stredu oslavovala veľký úspech a keď v roku 2001 vtedajší predseda Medzinárodného olympijského výboru Juan Antonio Samaranch oznámil, že o osem rokov sa olympijské hry uskutočnia v Pekingu, celú najľudnatejšiu krajinu sveta zasiahla obrovská eufória. V noci na sobotu sa táto eufória zopakovala.
Každý, kto sledoval otvárací ceremoniál, usporiadaný vo Vtáčom hniezde, nevychádzal z údivu. "Celý čas som sa na to pozerala s otvorenými ústami. Myslím si, že v reáli na štadióne to musel byť oveľa silnejší zážitok, ale aj na obrazovke to bolo neobyčajne pôsobivé," komentuje televízny prenos 23-ročná Martina. Jej slová potvrdzuje Miroslav Havel, ktorý mal možnosť sledovať generálku priamo na štadióne. "Bolo to niečo fascinujúce. Človek sa nemohol vynadívať na všetky tie efekty. Číňania sú v tomto ohľade veľmi vynaliezaví."

Miliardy divákov
Organizátori spojili tradičné čínske prvky a výjavy z čínskej histórie s modernými vizuálnymi technikami. Zaujímavý moment sa udial hneď na začiatku, keď bol do deja zakomponovaný citát filozofa Konfucia: "Keď k nám prídu priatelia zďaleka, sme šťastní." Čína tak chcela poukázať na pohostinnosť svojich obyvateľov.
Nechýbali odkazy na štyri vynálezy, ktoré dala Čína svetu pred mnohými storočiami. Diváci boli vtiahnutí do príbehov posledných piatich vládnucich dynastií, mohli sa, obrazne povedané, "prejsť" po hodvábnej ceste alebo po Veľkom čínskom múre, ktorý v dobe svojej najväčšej slávy meral 6 700 kilometrov.
V priebehu večera defilovalo na ploche štadióna 15-tisíc účinkujúcich, hralo sa na zvony staré dva a pol tisíca rokov a predpokladá sa, že otvárací ceremoniál sledovali štyri miliardy divákov po celom svete. Tí mohli obdivovať šesťtonový glóbus, na ktorého vrchole zaspievali olympijskú pieseň čínsky popový spevák a britská diva. Večer potom vygradoval zapálením olympijského ohňa. Tento akt bol až do poslednej chvíle zahalený tajomstvom -- špekulovalo sa, kto ako posledný s pochodňou doputuje. Úlohy sa nakoniec zhostil gymnasta a olympijský víťaz z Los Angeles 1984 Li Ning.
Každému divákovi sa musel zatajiť dych úžasom, keď sa tento štyridsiatnik vzniesol zavesený na lane do výšky niekoľkých desiatok metrov a obkrúžil celý štadión, aby zapálil obrovskú olympijskú pochodeň týčiacu sa nad plochou.
29. letné olympijské hry, pravdepodobne najkontroverznejšie v histórii, sa začali. Po Mexiku je Čína druhá rozvojová krajina, ktorá tento športový sviatok organizuje. Ešte pred jeho otvorením krajinou otriasala politika a emócie. Čínski športoví fanúšikovia by si však najradšej priali, aby ďalšie emócie, ktoré počas súťaží prídu, boli iba príjemné. Zatiaľ sa im toto želanie napĺňa -- po prvých dvoch dňoch majú čínski olympionici so šiestimi zlatými medailami suverénny náskok pred reprezentantami z ostatných krajín.