Zrejme najhorším zážitkom pre arizonského senátora Johna McCaina bude vojna vo Vietname, ktorú Spojené štáty viedli na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia. Vtedy 31-ročný absolvent námornej akadémie v Annapolise a stíhací pilot bol 26. októbra 1967 zostrelený počas útoku na tepelnú elektráreň v centre Hanoja. Keď sa katapultoval z lietadla, zlomil si obe ruky a nohu. Takmer sa utopil, keď s padákom spadol do jazera v Hanoji.
To pravé peklo však nastalo, až keď ho zajali severovietnamskí vojaci. Po pľuvancoch a kopancoch aj do zranenej nohy či do rozkroku ho previezli do hlavnej hanojskej väznice. Napriek jeho vážnym zraneniam ho odmietli previezť do nemocnice. Pri následnom vypočúvaní ho bili. McCain im prezradil len svoje meno, hodnosť a dátum narodenia. Až keď sa o dva dni neskôr severovietnamské velenie dozvedelo, že jeho otec je vysokopostavený admirál americkej armády poskytli mu zdravotnú starostlivosť.
V zajatí, ktoré trvalo päť rokov, ho mučili rôznymi spôsobmi. Zväzovali ho do bolestivých polôh, bili ho každé dve hodiny. Navyše trpel úplavicou. Niektoré kosti mu počas mučenia zlomili, prišiel takisto o veľa zubov. V pokusoch o samovraždu mu vždy zabránila stráž. Napokon ho prinútili podpísať protiamerické priznanie, v ktorom však použil komunistický jazyk a nespisovné slová, aby naznačil, že vyhlásenia bolo vynútené. "Naučil som sa to, čo všetci, ktorí to zažili. Každý človek má svoj bod zlomu. Tam som spoznal ten svoj," uviedol v spomienkach McCain. Pre zranenia, ktoré utrpel v zajatí, dodnes nemôže zdvihnúť ruky nad hlavu.