Kríza v Severoatlantickej aliancii je zažehnaná. Spojenci sa v nedeľu neskoro večer dohodli na tom, že začnú plánovať opatrenia potrebné pre obranu Turecka. Konsenzus sa však podarilo dosiahnuť iba 18 členom NATO, francúzsky podpis pod dohodou chýba.
Po tom ako v Severoatlantickej rade, najvyššom orgáne aliancie, Francúzsko, Nemecko a Belgicko tri týždne blokovali rozhodnutie o obrane Turecka v prípade vojny v Perzskom zálive, rozhodol sa generálny tajomník NATO George Robertson pre jedinú schodnú cestu. Zvolal rokovanie Výboru pre obranné plánovanie, v ktorom Francúzsko nezasadá, pretože od roku 1966 sa nezúčastňuje na vojenských aktivitách aliancie. Ani vo výbore to však nebolo ľahké, dohoda vznikla v nedeľu až po 13 hodinách tvrdých rokovaní. "Solidarita aliancie prevážila," povedal po rokovaní unavený, ale očividne dobre naladený Robertson. "Radšej by sme mali rozhodnutie prijaté 19 členmi Severoatlantickej rady. Francúzsko má svoju vlastnú pozíciu, môže zodpovedať samo za seba," dodal. Nedeľňajšie rokovanie najviac sťažovalo Belgicko, ktoré bolo proti "preventívnej" vojenskej podpore Turecku s tým, že by to vysielalo signál, že NATO sa pripravuje na vojnu s Irakom. Aliancii sa nakoniec podarilo nájsť šalamúnske rozhodnutie -- podpora pre spojenca je schválená, ale o vojne sa priamo nehovorí. Táto obrana jedného spojenca (Turecka) by bola pritom potrebná iba v prípade vojny, o ktorú sa snaží iný spojenec (USA).
Podľa dohody vojenské zložky NATO začnú plánovať vyslanie radarových lietadiel AWACS do Turecka, ako aj poskytnutie holandských raketových systémov Patriot a rakiet z Nemecka. Pripravovať sa bude tiež vyslanie protichemických a protibiologických jednotiek do Turecka. Nasadenie týchto prostriedkov je však podmienené ďalším odobrením spojencov. "Toto rozhodnutie sa týka výlučne obrany Turecka bez toho, aby to bolo na škodu iným vojenským operáciám NATO ani budúcim rozhodnutiam aliancie a Bezpečnostnej rady OSN," uvádza sa v dokumente. "Sme spokojní, že sme presvedčili našich spojencov o oprávnenosti našich požiadaviek," zhodnotil text dohody belgický premiér Guy Verhofstadt. Dokument ďalej vyjadruje podporu úsiliu OSN nájsť mierové riešenie irackej krízy.
Pozícia Francúzska, ktoré stále tvrdí, že ešte existuje alternatíva vojny proti Iraku, sa nedeľňajším rozhodnutím v NATO oslabila. Vyzerá to tak, ako by Francúzsko odmietalo splniť základnú úlohu člena aliancie -- poskytnúť v prípade ohrozenia spojencovi podporu. Paríž odmietal iba ideu "preventívnej" obrany, ako ju pre Turecko požadovali Američania. V prípade naozajstného ohrozenia Turecka však je Francúzsko pripravené dodržať svoje záväzky. V snahe zlepšiť si medzi spojencami povesť, Francúzsko presúva do oblasti Perzského zálivu svoju lietadlovú loď Charles de Gaulle. Zatiaľ kotví v americkej základni na gréckom ostrove Kréta.