Slovensko si v novej eurokomisii robilo „zálusk“ na energetiku, nakoniec si šéf komisie José Barroso vybral nášho človeka za svoju pravú ruku pre oblasť administratívy. „Barroso mi povedal, že by chcel využiť skôr moju skúsenosť z pôsobenia v Bruseli,“ uviedol pre HN eurokomisár Maroš Šefčovič. Podľa neho je post podpredsedu Komisie maximom, ktoré si Slovensko mohlo vybojovať.

Šéf komisie José Barroso si vás vybral za svoju pravú ruku pre oblasť administratívy. Spĺňa tento rezort vaše predstavy?
Samozrejme, som s ním veľmi spokojný. Keď sme uvažovali nad tým, aké portfólio by Slovensko mohlo v novej eurokomisii získať, určite sa v našich predstavách neobjavil rezort s takým silným politickým rozmerom. Všetci by to považovali za príliš odvážnu požiadavku. Budem zodpovedať za medziinštitucionálne vzťahy aj za celý personál Európskej komisie, navyše to bude spojené s podpredsedníckym postom. Takže hneď ako som sa dozvedel, čo všetko to bude obsahovať a aké bude moje zaradenie v hierarchii Európskej komisie, naozaj ma to veľmi potešilo.

Na Slovensku sa až do poslednej chvíle hovorilo o tom, že chceme energetiku či dopravu. Bolo pre vás rozhodnutie Josého Barrosa prekvapením, alebo vám už skôr naznačil, že dostanete práve administratívu?
Rozhovor s Barrosom sa odohral v podstate na trikrát. Prvý raz som s ním hovoril, keď som nastupoval na post komisára pre vzdelávanie, mládež a šport. Mal formu určitého pracovného pohovoru, aby sme sa lepšie zoznámili, aby spoznal moju osobu, predchádzajúce skúsenosti a schopnosti, teda v podstate môj životopis. Zároveň sa už vtedy zaujímal, aké by boli moje preferencie do budúcnosti. Ja som hovoril o portfóliu energetiky, prípadne o nejakom širšie ladenom ekonomickom rezorte, tak ako sme si to zadefinovali hneď na začiatku s naším predsedom vlády.

Energetika je v súčasnosti jednou z hlavných ekonomických priorít Európskej únie, v nasledujúcich rokoch sa bude rozhodovať o diverzifikácii zdrojov či o výstavbe plynovodu Nabucco. Nebola naša požiadavka na tento rezort až príliš odvážna?
Náš záujem o energetiku vznikol jednoznačne po tom, ako Slovensko prešlo v prvej polovici roka najhoršou plynovou krízou v podstate od vystavania plynovodov medzi Ruskou federáciou a Európou na našom území. Bolo evidentné, že tie náklady, ktoré nám pri riešení tejto krízy vznikli, sú jednoducho také vysoké, že táto situácia sa v budúcnosti už nesmie zopakovať. Následky plynovej krízy boli také alarmujúce, že ju do veľkej miery cítili aj ďalšie krajiny Európskej únie. Vtedy bolo jasné, že treba urobiť všetko pre to, aby sme sa takýmto negatívnym skutočnostiam v budúcnosti vyhli. Tak vznikla aj tá myšlienka, že by nebolo zlé, keby sa o rezort energetiky staral niekto zo strednej Európy. Tam sme z pohľadu Slovenska videli viaceré komparatívne výhody a tento náš záujem sme viackrát tlmočili aj predsedovi Európskej komisie.