Záchranári sa snažia atómovej apokalypse v japonskej Fukušime zabrániť všetkými silami. Experti však tvrdia, že katastrofa je nezvratná a Japonci nemajú veľa možností elektráreň zachrániť. Dlhodobé riešenia v ochladzovaní reaktora nevidia. "Obávam sa, že vzniknú ďalšie pomníky podobne ako v Černobyle. Jediná reálna šanca je z toho urobiť betónový sarkofág," povedal pre HN expert na jadrovú energiu Jozef Ferencei.

Stále je však neznáme, čo sa presne počas zemetrasenia v elektrárni stalo. Chladenie obvykle zabezpečuje voda, ktorá zároveň poháňa turbínu a vyrába elektrický prúd. Po výpadku elektriny po zemetrasení generátory prvého reaktora fungovali len hodinu a postupne prestali fungovať aj reaktory 2 a 3. Pravdepodobne preto, že ich cunami poškodilo alebo zamedzilo prívod paliva do nich. Následne naskočili batérie, ktoré však po ôsmich hodinách prestali fungovať. Reaktor sa zastavil a začal sa prehrievať.

Vo vnútri reaktora sa zvyšovala teplota až na 1 500 stupňov Celzia. Vodná para, ktorá chladí reaktor, začala následne pri vysokých teplotách reagovať so zirkonom, ktorý tvorí obal tyčí s uránovým palivom. "Ionizáciou pary dochádza k štiepeniu molekuly vody na kyslík a vodík. Ten unikne do okolia a potom stačí najmenší škrt, aby vybuchlo všetko. Je to najkvalitnejšia výbušná zmes," vysvetlil Ferencei. Dodal, že k tonám vysoko rádioaktívneho materiálu nie je reálny prístup a to znemožní úspešný zásah.