Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok doteraz ratifikovalo celkovo 151 krajín a podpísalo ju 182 štátov, čo je veľmi vysoké číslo, hovorí Tibor Tóth, výkonný tajomník Prípravnej komisie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO) so sídlom vo Viedni.

Ako Tóth vysvetlil v exkluzívnom rozhovore pre TASR, prvou úlohou CTBTO je legislatívny zákaz skúšok jadrových zbraní, vytvorenie zákonnej bázy.

Aby zmluva nadobudla platnosť, musí ju podpísať a ratifikovať 44 krajín s jadrovými technológiami -- na tomto zozname už chýba iba deväť štátov. Proces ratifikácie zmluvy však prebieha 15 rokov.

Na margo Iránu, ktorý je na zozname krajín s jadrovým potenciálom, šéf CTBTO poznamenal, že ratifikácia zmluvy je "príležitosťou pre všetky tieto krajiny, a v tejto súvislosti osobitne pre Irán, aby dali najavo, že sa usilujú o celkovú bezpečnosť".

Podľa Tótha môže Teherán takto preukázať, že jeho program slúži len na mierové účely, pretože zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok zakazuje iba aktivity na vojenské účely, a žiadne iné.

Druhým - technickým - aspektom činnosti prípravnej komisie je "vytvorenie verifikačného systému, ktorý zaručí, že jadrové zbrane neprehovoria". Systém funguje a je hotový na vyše 70 percent, dodal diplomat.

"Jadrom verifikačného režimu je Medzinárodný monitorovací systém (IMS), ktorý bude po dokončení pozostávať z 337 zariadení, umiestnených po celej zemeguli ako sieť. Seizmické, hydroakustické, infrazvukové stanice a stanice na detekciu rádioaktívnych nuklidov zaznamenávajú údaje nepretržite -- 24 hodín," vysvetlil Tóth a zdôraznil význam civilných aplikácií systému v rade oblastí vrátane včasného varovania pred cunami.