Izraelským vedcom sa podarilo nájsť skutočne unikátny objav, ktorý mení dlhoročné teórie o historickom vývoji človeka. V jaskyni v stredoizraelskom regióne, objavenej pred desiatimi rokmi, našli zub moderného človeka. Šokujúce je to, že zub môže byť starý až 400-tisíc rokov. Ak sa tento vek potvrdí, pôjde o najstarší doteraz objavený pozostatok nášho predchodcu Homo sapiens. "Tento dôkaz je výnimočný v tom, že k rozšíreniu moderného typu človeka po celom svete došlo o viac ako 100-tisíc rokov skôr," potvrdil pre HN archeológ Branislav Kovár.

Rozvrat teórie
Doteraz sa vedci domnievali, že k odchodu moderného človeka z africkej kolísky ľudstva došlo len pred 250-tisíc rokmi. "Tým, že zub pochádza spred 400-tisíc rokov a našli ho na Blízkom východe, tieto teórie mení," dodáva Kovár.

Tím archeológa Aviho Gophera skúmal vzácny nález röntgenovými lúčmi. Odborníci prostredníctvom počítačov prebádali zozbierané vrstvy pôdy, v ktorej sa nález nachádzal. Tieto vzorky im umožnili určiť, z akého obdobia zub pochádza. "Je to veľmi vzrušujúce dospieť k takémuto záveru," povedal Gopher.

Napriek tomu niektorí odborníci sú voči objavu, ktorý by znamenal revolúciu v antropológii, značne skeptickí. "Na základe dôkazov a miesta ich nájdenia je možnosť objavu pozostatkov homo sapiens veľmi slabá a úprimne poviem, že dosť vzdialená realite," tvrdí expert na prehistóriu Cambridgskej univerzity Paul Mellars. Podľa neho ide skôr o nález staršieho príbuzného, neandertálca.

Doteraz najstarší nález moderného človeka sa vedcom podaril pred piatimi rokmi pri rieke Omo v Etiópii. Tieto dôkazy boli staré "iba" necelých 200-tisíc rokov.

Nový druh pračloveka
Podľa uznávaných vedeckých teórií pochádzali moderní ľudia a neandertálci zo spoločného predka, ktorý žil v Afrike pred 700-tisíc rokmi. Neskôr sa však jedna skupina jeho potomkov presťahovala do Európy, ostali neandertálcami a neskôr zanikli. Druhá skupina ostala v Afrike, z ktorej sa vyvinul moderný človek, teda Homo sapiens.
Len pred pár dňami šokoval svet ďalší objav. Ten potvrdil, že existovala aj ďalšia línia predkov človeka. V ruskej jaskyni Denisova na Sibíri našli vedci zub. Na základe analýzy DNA sa potvrdilo, že patril "Denisovanom". Tí nesmerovali do západnej Eurázie, ale na východ. Homo sapiens sa tak na svojej ceste z Afriky zrejme stretol a zmiešal s neandertálcami. Jeho príbuzní, ktorí sa vybrali na východ, sa zase zmiešali s Denisovanmi. Dnešní Melanézania majú v sebe stopy oboch vetví. Jozef Tvardzik