Argentína a Brazília stoja tvárou v tvár novej dynamike vzájomných vzťahov -- aspoň podľa názoru Nestora Kirchnera, ktorého pozorovatelia všeobecne považujú za pravdepodobného víťaza nedeľňajších prezidentských volieb v Argentíne. Pri stretnutí s brazílskym prezidentom Lulom da Silvom dal najavo, že jeho prípadná vláda mieni spoluprácu s najväčším juhoamerickým štátom všestranne podporovať. "Integrácia nášho kontinentu bude mať u nás prednosť pred všetkými ostatnými alianciami," uviedol doslova.
Zhodou okolností práve začiatkom minulého týždňa sa predstavitelia oboch krajín dohodli na vytvorení bilaterálneho úradu, ktorý má pripraviť "rozsiahlu monetárnu integráciu s výhľadom na možné vytvorenie spoločnej meny". Hoci v minulých rokoch sa volanie po spoločnej mene v Argentíne ozývalo znova a znova, predpoklady na spoločnú menu neboli ešte nikdy také dobré ako v súčasnosti. "Obe krajiny majú teraz voľne plávajúce meny, čím sa šance na zavedenie spoločnej meny v budúcnosti zvýšili," hovorí Rolf Timans, veľvyslanec Európskej únie v Brazílii. Brazílsky reál a argentínske peso sa už od polovice minulého roka pohybujú prakticky paralelne s dolárom. A dokonca z kurzu štyri pesá, resp. reály za jeden dolár sa obe latinskoamerické meny zhodnotili od začiatku roka už na kurz tri pesá, resp. reály za jeden dolár.
Podľa názoru brazílskeho ministerstva financií pôjde o postupné zbližovanie sa, "krok za krokom", pričom v prvej fáze sa musí ďalej zintenzívniť vzájomná hospodárska a politická spolupráca.
Budúcnosť juhoamerickej integrácie je tak v tejto chvíli ešte otvorená. Ústrednou otázkou zostáva, čo sa potom stane s hospodárskym spoločenstvom Mercosur, do ktorého okrem Argentíny a Brazílie patrí aj Uruguaj a Paraguaj. Tento hospodársky spolok sa v posledných rokoch dostal do hlbokej krízy a k pôvodnému zámeru vytvorenia colnej únie sa vôbec nepriblížil. Skôr sa stal akousi deravou zónou voľného obchodu bez spoločných funkčných inštitúcií.
Argentína a Brazília majú síce navonok spoločné záujmy, vnútri združenia však jednotné nie sú. "Požadujú masívnejší prístup na trhy v Európe a USA pre svoje agrárne produkty a chcú si chrániť vlastný sektor služieb, ako aj systém zadávania verejných zákaziek," hovorí Marcela Christiniová z argentínskeho hospodárskeho inštitútu FIEL. Ako blok vystupujú aj pri rokovaniach s USA a EÚ. "V skutočnosti však sa Brazília prikláňa skôr k protekcionizmu, ktorý pre Argentínu nemá veľký zmysel. Argentína je oveľa menšia a logicky by mala postupovať tým istým smerom ako Čile, ktoré doširoka otvorilo ekonomiku."
Ale ani argentínski hospodárski experti nie sú zajedno v tom, či by model Čile mal slúžiť ako vzor. "Pri zóne voľného obchodu namiesto colnej únie by Argentína stratila ešte aj brazílsky trh," hovorí Felix Pena, ktorý za Argentínu svojho času koncipoval pravidlá Mercosuru. "A už vôbec nehovoriac o tom, že ak by Argentína chcela znížiť význam Mercosuru, opätovne by sa prejavila ako krajina, ktorá nedodržiava dohodnuté pravidlá." (hn/gaf)