ODS prekonala obrovskú krízu po vyjadreniach Mirka Topolánka na adresu Židov a homosexuálov. Napriek výzvam na odstúpenie zostáva na čele strany. "Odchádzať dva mesiace pred voľbami by bolo nezmyselné,“ vysvetľuje v rozhovore pre Hospodářské noviny Topolánek.

Keď ste išli v utorok ráno na rokovanie najužšieho vedenia strany, išli ste tam už s tým, že chcete zostať predsedom ODS?
Som zodpovedný politik, aj keď to tak niekedy nevyzerá, takže som tam išiel s dvoma variantmi. Predstavil som si ich náklady, výnosy, riziká i príležitosti, ktoré prinášajú. Tým som celú diskusiu na grémiu začal. Bol som pripravený akceptovať ktorúkoľvek z týchto variantov. Jeden znamenal, že zostanem, a druhý, že odídem, každý mal svoje podmienky.

Pri ktorých podmienkach ste boli pripravený odísť?
Nie som ochotný vás až tak ďaleko púšťať do našej kuchyne. Možnosť, že zostanem, mala možno oveľa viac rizík a dá sa len ťažko odhadnúť, kedy treba vyvinúť nejaké úsilie, aby sa tieto riziká eliminovali. Druhá možnosť - to nebol jednoducho odchod Mirka Topolánka, pretože nebolo veľmi za čo. Odchádzať na základe virtuálneho škandálu je síce možné, ale dva mesiace pred voľbami nezmyselné. A navyše samotný odchod by túto situáciu neriešil. To by sa nado mnou zatvorila voda a za tri dni by sa predsa dôveryhodnosť ODS nijako nezmenila. Moje podmienky teda boli oveľa širšie vedenie. Ak už pred uzatvorením kandidátok chceme zvyšovať svoju dôveryhodnosť a povieme si, že ju zvýšime odchodom Mirka Topolánka, tak potom nemôžem odísť sám. A riešiť to mal príchod nových ľudí.

Koho máte konkrétne na mysli?
Nebudem hovoriť žiadne mená. Toto riešenie sme chceli predložiť výkonnej rade, ale nezhodli sme sa na tom. Nedohodli sme sa ani na prechodnom modeli, ani na tom, kto by mal byť lídrom, ani na rozsahu zmien. Bez týchto splnených podmienok som sa nakoniec rozhodol zostať. Bolo to korektné rokovanie, nedialo sa tam nič agresívne. Všetci chápali, ako to bolo, ani sme sa nevracali k tým výrokom. Už sme len riešili problém, ktorý nastal po vyhlásení Přemysla Sobotku, dovtedy to bol síce škandál, ale provincionálneho charakteru. Po vystúpení Sobotku sa z toho stal problém ODS. A v tomto zmysle som sa nakoniec rozhodol zostať. Preto, že samotný odchod by nič neriešil a aj preto, že sa dlhodobo snažím o štandardné postupy a štandardné scenáre, či už písané alebo nepísané. Toto bolo veľmi neštandardné a len by to umocňovalo dojem, ktorý verejnosť musí mať, že v ODS dochádza k akémusi puču, polopuču, neštandardným riešeniam. V tom zmysle považujem svoje rozhodnutie za správne.

Chcete povedať, že toto bol pokus o puč?
To neviem potvrdiť, ale zvonku to tak vyzerá. Zaujíma ma motivácia Přemysla Sobotku. Nevyčítam mu iný názor. Na základe informácií, ktoré by som si prečítal v Blesku, by som možno ad hoc reagoval podobne prvoplánovo. Povedal by som si: Preboha, čo to ten idiot zase povedal? Keby som to bol však naozaj ja, tak by som si najskôr zistil viac informácií, či je to niečia hra a či sa to tak skutočne stalo. Bez toho by som nedával ostré vyhlásenia, ktoré s odstupom času vyzerajú skôr smiešne, pretože väčšina ľudí, ktorí si skutočne prečítali, čo som tam povedal, musela konštatovať, že to nebolo nič antisemitské, homofóbne a podobne.

Máte na Sobotku ťažké srdce?
Nehnevám sa naňho, že má iný názor a myslím si, že ho mohol vyjadriť. Ja som stál vedľa neho, keď sme bránili Václava Klausa pri Sarajeve a obaja sme hovorili, že máme rešpektovať štandardné postupy. Ja Přemyslovi Sobotkovi vyčítam neštandardnosť. Štandardné by bolo, keby sa snažil o urýchlené zvolanie výkonnej rady, vysvetľovanie a podobne. Namiesto toho však urobil niečo, čo tento problém znásobilo.

Chceli ste, aby vám vysvetlil, prečo zvolil túto cestu?
Sľúbili sme si, že od okamihu môjho rozhodnutia to budú všetci rešpektovať a že sa nebudeme vyjadrovať k detailom diskusie. Bolo by to zbytočné až masochistické. Rokovanie bolo korektné, aj keď kolegov nakoniec prekvapilo rozhodnutie, pretože sme sa skôr rozprávali o druhej možnosti - mojom odchode. Rozhodlo však, že odchod samotného Topolánka by nič neriešil, a tiež o štandardnosti tohto postupu. Beriem všetky riziká, ktoré to prináša. Avšak tie sa podľa mňa dajú eliminovať a možno presvedčiť verejnosť, že to bola umelá aféra, patriaca k špinavej volebnej kampani. Neviem to však určite, pretože som k tomu prispel svojou prehnanou slušnosťou či nešikovnosťou, keď sa mi jednoducho zdalo neslušné neodpovedať na otázky.

Takže svoje výroky považujete za prejav slušnosti?
Mám ako politik množstvo výhod aj nevýhod, niekedy je to súčasne. Nesporne k mojej veľkej výhode patrí, že sa správam rovnako doma, v práci i na verejnosti. Nemusím sa štylizovať, pretvarovať. To je však súčasne veľká nevýhoda, pretože som vyrastal na Ostravsku, čo je zemitý región, ktorý z vás urobí priamočiareho človeka. Tam som žil skoro 25 rokov. Pripúšťam, že niekedy moje politicky nekorektné vyjadrenia rozvíria hladinu verejnej diskusie, a to nielen doma, ale aj vo svete. Môj známy výrok cesta do pekiel obletel všetky denníky a som jediný český politik, ktorý mal súčasne titulku vo Washington Post, Wall Street Journal a Financial Times. Na to som hrdý, pretože okrem toho, že to bolo politicky nekorektné, to bola pravda.

Niekoľkokrát ste povedali, že ide o umelo vytvorenú aféru. Keď predpokladám, že ľudia vo vedení ODS sú inteligentní, prečo vás chceli zosadiť kvôli umelo vytvorenej afére?
Zmenu v celej tejto pseudoafére spôsobilo vystúpenie Přemysla Sobotku. Od toho okamihu sa k tomu niektorí začali prihlasovať a vytvorili z umelého problému reálny. Keby nebolo jeho vystúpenia, grémium by vôbec nezasadalo.

Takže to bola len zámienka...
Nemôžem povedať že zámienka, ale skôr posun, či už bol vedomý alebo nevedomý, cielený, náhodný, organizovaný či neorganizovaný. Vystúpenie z toho urobilo politický problém. Diskusia však potom bola skutočne korektná, nebolo to 10 : 0, nikto nekričal: odstúp. Počas dňa som trikrát zmenil názor, hovoril som s mnohými z grémia medzi štyrmi očami, viedli sme veľmi otvorené diskusie. I keď moje rozhodnutie bolo možno prekvapujúce, som presvedčený, že bolo správne.

Chceli ste, aby v prípade vášho odchodu odišiel aj Pavel Bém?
Na to nebudem odpovedať.

Po kongrese ste hovorili, že vám verejné pranie špinavej bielizne zobralo päť percent preferencií. Koľko vám zobralo toto?
Bol som presvedčený, že sa vývoj našich preferencií začína lámať k lepšiemu, naštartovali sme ekonomický program. Keď budem veľký optimista, tak poviem, že pozitívny vývoj sa možno krátkodobo zastavil. Keď budem pesimista, tak poviem, že to ovplyvnilo vývoj preferencii natoľko, že sa nám nepodarí za dva mesiace stratu napraviť. Rozprávať sa teraz o tom, či stratu spôsobil Topolánek alebo Sobotka, je nezmyselné. Preto od nás nebudete počuť nejaký útok, voľby sú pre občanov v tejto republike natoľko významné, že nemáme právo v tom pokračovať.

Myslíte si, že ste v tejto chvíli pre volebný výsledok ODS skôr prínosom alebo len menšie zlo?
Túto otázku si kladiem od minuloročnej jesene. Vtedy som si povedal, že som jednoznačne prínos, teraz to bolo päťdesiat na päťdesiat. Myslím si však, že dva mesiace pred voľbami je pre verejnosť dôveryhodnejšie, keď svoju úlohu dohrám a pokúsim sa všetko vysvetliť. Chcem presvedčiť ľudí, že sa majú rozhodovať podľa činov, nie podľa slov. Podľa programu, a nie podľa sľubov, ktoré počujú.

Môže byť Přemysl Sobotka kandidát ODS na prezidenta?
ODS sa o tom nikdy nebavila. Ja som počul len jeho vyjadrenia. ODS to nikdy neriešila.

Českí voliči však veľmi trestajú nejednotnosť strán...
ODS má mnoho tvárí, rovnako ako ostatné európske konzervatívne strany. Koreňom našich problémov sú nespravodlivo výrazne prehraté krajské voľby. Tie vytvorili negatívne i pozitívne napätia. Negatívne v tom, že mnoho ľudí hľadá, kde sa rýchlo uplatniť. Pozitívne zase v tom, že je tu veľa ľudí z regiónu, ktorí chcú robiť politiku v centre a majú veľa skúseností. Som však za štandardný postup. No ľudia si to musia žiadať, musia spolu súperiť, musia sa vygenerovať. Nemôže sa to stať tak, že nový náčelník odreže svojmu starému hlavu. Ak sa ma pýtate, či to, že ODS pôsobí rozdelene, ovplyvní negatívne voličov, tak poviem, že možno. Dôležité je, či to budeme schopní dôveryhodne vysvetliť sami sebe a verejnosti. Je pravda, že naši voliči nám nejednotnosť neodpúšťajú. Preto tvrdím, že celá kauza Topolánkových výrokov bola menej dôležitá ako kauza výzvy na odstúpenie.

ODS potrebuje generačnú výmenu. Znamená to, že potrebujete odísť do opozície? Po vyhratých voľbách sa vedenie príliš nezmení...
Myslím, že sa mýlite. Keby som ešte dostal čas, tak by som zaviedol celý rad nových mechanizmov, ktoré by boli veľmi užitočné pre profesionalizáciu strany. Teraz o tom však nechcem hovoriť. Budúci kongres bude volebný a aj v prípade, že vyhrám voľby, tak sa nepochybne niekto bude uchádzať o post predsedu. Vidím v ODS množstvo ľudí, ktorí by sa o to mali uchádzať. To však nie je o Topolánkovi, to bude problém celého širšieho vedenia. My sme za tie posledné štyri roky opotrebovaní.

Aj v prípade víťazstva by sa teda malo meniť vedenie?
Bude volebný kongres a je možné, že sa širšie vedenie obmení. Dokonca to považujem za veľmi pravdepodobné.

Ak vás dnes výkonná rada vyzve, aby ste odstúpili, urobíte to?
Výzva by bola asi trochu málo. Výkonná rada môže hlasovať o stiahnutí z kandidátky, to by som však považoval za posledný samovražedný krok, ktorý by ODS mohla urobiť. Stať sa to môže, no pokiaľ v ODS zostali zvyšky pudu sebazáchovy, tak to neurobí. Mne by tým veľmi uľahčili odchod, pretože ja teraz musím pracovať dvadsať hodín denne, aby som trochu napravil, čo som len čiastočne mohol spôsobiť. Síce to nepredpokladám, ale ak sa to stane, tak si ODS zaslúži opozíciu. A ak sa to nestane, tak je jasné, že sa o víťazstvo chceme pobiť, že sme schopní tak sebareflexie, ako aj rýchlej reakcie a riešenia, a že vidíme nielen sami seba, ale aj kúsok ďalej. No nechcem hovoriť žiadne silácke slová, som si vedomý toho, že som mal dať na svoju intuíciu a na žiadny rozhovor nechodiť, intuitívne som mal pocit, že to nie je dobré.

Keď vás vyzve na odchod viac ako polovica výkonnej rady?
Nepredpokladám, že sa bude hlasovať. Už to bol pre mňa i pre verejnosť zlý signál. To hlasovanie je nezmysel.

A keď sa predsa len bude?
Neviem, o čom by sa malo hlasovať. Nevidím dôvod. Som volebným lídrom. Bolo by to ukážkou nedospelosti.

Regiónom sa súčasné spory nepáčia...
Nervozita ODS vyplýva z toho, že tí ľudia nečítajú dokonca ani náš vlastný server, nepoznajú náš program, čítajú Blesk a inú bulvárnu tlač. Odporúčam im, aby zdvihli hlavu, prestali plakať a začali robiť na kampani. Aby už prekonali tú deku, čo na nich padla po krajských voľbách po minulom roku, ktorý bol strašný a desivý. Aby sa prebudili. Sľúbil som im jedinú vec – pokúsim sa už nič nehovoriť, pokúsim sa konať.

Cítite nejakú trpkosť, keď zrazu proti vám stoja v ODS ľudia, ktorí vás podporovali?
Keď sa dostanete na vrchol, ste úplne sám. Rozrážate vzduch, ste na čele pelotónu, nemôžete od nikoho čakať žiadnu milosť. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré je nepopulárne a vážne, musíte urobiť sám. Ak urobíte osem z desiatich správne, tak ste geniálny štátnik, ak sa začnete mýliť, tak vás tí za vami roztrhajú. To znamená, že predstava trpkosti v tejto pozícii je nezmyselná. Ja ju nemám. Na to, čo sa deje, musíte byť ustrojený, musíte na to mať žalúdok. Ale aj to by bolo málo, musíte mať vnútornú integritu.

Povedali ste, že na rozhovor pre časopis Lui ste vôbec nemali chodiť. Prečo ste teda išli?
Robil som množstvo lifestylových rozhovorov, z tohto nakoniec bolo fotenie s nahratým, povedzme neformálnym a veľmi osobným rozhovorom. Takže spätne hodnotiac to bola veľká chyba. Proste som mal nepríjemný pocit, už keď som tam prišiel. Bolo tam veľa ľudí... Celé to bolo divné, bol som tam sám, bola to neprofesionálna práca môjho tímu. Musím si okolo seba postaviť novým tím, oveľa profesionálnejších ľudí, ktorí zabezpečia, aby sa toto nemohlo stať.

Nestačilo by jednoducho nehovoriť každému všetko?
To je pre vás príznačné! Ale ja nehovorím všetkým všetko. To bola zvláštna situácia, to bola zvláštna atmosféra, ja som trochu podľahol, ten rozhovor bol veľmi osobný... Viete čo? Nemôžem podľahnúť tomu, že som celý život sledovaný a odpočúvaný. Keby som si pripustil, že toto má limitovať moje kroky, tak prestanem robiť politiku. Ja som tam nepovedal nič hrozné. Od človeka, ktorý to urobil, to bolo nekorektné, zákerné, sprosté a podlé. Na druhej strane však hovorím, že sa tomu nikdy nepodriadim. A ak si na niečom zakladám svoju integritu, tak na tom, že týmto tlakom a praktikám nikdy neustúpim.

Takže Mirek Topolánek potrebuje tím, ktorý bude strážiť Mirka Topolánka...
To je strašná a nekorektná skratka. Potrebujem, aby so mnou, keď chodím do regiónu, niekto chodil. Je trápne, keď predseda veľkej politickej strany jazdí sám. Potrebujem, aby so mnou niekto bol. Tu nebol. Považujem to za jednu z najväčších chýb. Musím vytvoriť svoj špeciálny tím, ktorý bude riešiť všetko okolo kampane. A to urobím.

Ste pripravený na to, že budete musieť voličom na južnej Morave, ktorá je naozaj veľmi nábožensky založená, vysvetľovať vaše výroky o povahe cirkvi?
Nebudem vysvetľovať nič. Ja som sa snažil vysvetliť, možno neobratne, že moje kresťanstvo je veľmi hlboké, aj keď nie som pokrstený. To sa ťažko vysvetľuje, ale asi 70 percent ľudí v tomto štáte to chápe, pretože má podobné pocity. Oni tiež nie sú praktikujúci veriaci v cirkvi, napriek tomu majú nejakú vieru...

Okrem južnej Moravy.
To sa mýlite a veľmi silno preháňate. Nabiehate na rétoriku socializmu, že som v tom regióne skončil. Nikdy som sa nehral na katolíka, napriek tomu sa odvažujem tvrdiť, že moja viera a to, na čom je založený môj hodnotový rebríček, je kresťanstvu viac než blízke.

Čo ste si mysleli o reakcii premiéra Jana Fischera na vaše výroky?
Jeho nominácia na premiéra bola v danej chvíli logická, výsledok je tragický. Ak niečo vyčítam Janovi Fischerovi, napriek tomu, že ho inak mám rád a prvé štyri mesiace úplne splnil to, čo sa od neho očakávalo, tak to je to, že keď mal možnosť robiť razantné exekutívne opatrenia, neurobil ich. Mal sa postaviť proti štrajku, on sa však vyhol negatívam a konzumoval pozitíva. Vyčítam mu, že zvolil jednoduchšiu cestu, ktorá mu prináša krátkodobú popularitu.

A pokiaľ ide o tú jeho reakciu?
Bola hysterická. Písali sme si esemesky, myslím si, že sa urazil preto, lebo som povedal, že je slabý premiér. A na tom trvám.

Koľko budete potrebovať na víťazstvo vo voľbách?
Víťazstvo bude visieť niekde nižšie ako pred štyrmi rokmi. Bude nám stačiť 28 percent, aby sme boli schopní postaviť stredopravú vládu.