Ako by ste zhodnotili výsledok vyše ročnej práce konventu?
- Musím povedať, že sa dosiahlo viac, ako som pôvodne očakával. Toto neobvyklé fórum je dôkazom, že aj rozšírená únia môže fungovať a môže prijímať rozhodnutia, ktoré jej dávajú nový smer vývoja. Výsledok práce konventu je dobrým základom na medzivládnu konferenciu. Hodnotiť ho bude možné až po dopracovaní tretej časti zmluvy o politikách únie. V úvode skôr dominovali otázniky, istá nedôvera, či také veľké fórum vôbec dokáže navzájom komunikovať, nieto ešte tvoriť niečo, čo by bolo konštruktívne. Účasť mnohých predstaviteľov vlád v konvente naznačuje, že prechod od konventu do medzivládnej konferencie bude plynulý a nie dramatický. Ministri Talianska, Nemecka, Francúzska, Belgicka, Veľkej Británie, Španielska, Slovinska a Lotyšska nechodili do konventu preto, aby o niekoľko mesiacov menili názor, ale aby ho presadili do východísk pre medzivládnu konferenciu.
Na adresu prezídia konventu zaznelo veľa kritiky pre údajnú ignoranciu niektorých pozmeňujúcich návrhov. Aká je vaša skúsenosť?
- Za 16 mesiacov som zažil v konvente veľa povzbudivých momentov, ale aj takých, ktoré vytvárali skôr otázniky či vnútorné napätie. Takto však fungujú veľké fóra. Išlo o dosiahnutie spoločného výsledku, nie o vyvolanie protikladov či rozporov. Iste, bolo obdobie, kedy sa nám javilo, že predsedníctvo nereaguje na väčšinové názory a presadzuje svoj alebo špecificky iný názor. Že viac počúva vládnych ako parlamentných predstaviteľov. Posledné týždne ukázali, že kompromis je obojstranný. V návrhu nie je dominancia veľkých štátov nad malými alebo naopak, keďže menšie vytvorili koalíciu takzvaných podobne zmýšľajúcich. Všetky otázky sa nevyriešili ideálne, niečo budú riešiť vlády.
Čo vás potešilo, že sa napokon do návrhu ústavy dostalo a, naopak, čo vám tam chýba?
- Potešili ma najmä posledné korektúry v texte návrhu ústavnej zmluvy, ktoré sa uskutočnili aj v oblasti inštitucionálnej, aj v preambule. A to, čo skôr dávam na stranu otáznika je, či sa podarí nájsť dobré riešenie aj v zatiaľ otvorenej tretej časti. Tá dnes vyzerá, ako keby neznamenala problém, ale tak to nie je. Politiky únie sú veľmi vážnou oblasťou na dohodu. Je dobré, že sa podarilo vymedziť deľbu kompetencií, výlučných, spoločných a podporných. Že sa explicitne podporil princíp subsidiarity. Obsah politík a mechanizmy, ktorými sa o nich bude rozhodovať väčšinovo alebo jednomyseľne, budú veľmi dôležité.
Mnohí doma nerozumejú, o čo v konvente vlastne išlo. Aký význam má piatkový kompromisný návrh pre Slovákov?
- Niekedy až s ľútosťou vnímam, že tie náročné a historické procesy sa dejú tak rýchlo. Že ich nedokážeme ani dostatočne prežívať a vstrebávať, hlavne v spoločnosti. Nie ako pocity, ale ako spoločenské, európske a dokonca až medzinárodne súvislosti. Od nich bude závisieť veľa konkrétnych osudov firiem, inštitúcií v priemysle, v poľnohospodárstve, v službách, v regionálnych záležitostiach. My sme len nedávno ukončili vstupné rokovania s úniou, zvládli referendum a teraz je pre nás najdôležitejšou témou kvalitná a dôsledná príprava na vstup. A už sa nás pýtajú na reformy, ktoré sa nás budú týkať. Je to dobré, pretože sme chceli, aby to boli reformy o nás a s nami, nie bez nás. Tieto reformy by však nemali byť v rukách len istej úzkej reprezentácie, ale celej spoločnosti.
Vplyv Slovenska v rozšírenej únii bude primeraný, čo závisí od charakteru ústavnej zmluvy de iure, ale de facto bude závisieť od charakteru našej politiky a reprezentácie. Počty mandátov a reprezentantov v rade či komisii sú prerokované tak, aby to zohľadňovalo náš potenciál. Ale čo s tým všetkým urobíme a ako úspešne s tým budeme vedieť narábať je konkrétna politická a spoločenská otázka. Európska téma preto nemôže byť vzdialenou zahraničnou, ale musí byť domácou. Je to naša Európa.