Po takmer pätnásťročnej diskusii sa v Berlíne začal stavať pamätník obetiam holokaustu. Americký architekt Peter Eisenmann v sobotu prezentoval prvých desať z plánovaných 2 700 betónových kvádrov, ktoré majú zaplniť priestor medzi Brandenburskou bránou a Postupimským námestím - stavenisko veľké ako takmer tri futbalové ihriská. Rôzne naklonené piliere vysoké až 7,5 metra by mali vytvoriť "zvlnené obilné pole", obrovský labyrint z náhrobných kameňov, ktorý bude vzbudzovať úzkosť a beznádej. "Pocítite, aké je to byť sám, stratený vo vesmíre," povedal o svojom projekte Eisenmann. "Nemé ticho," vyslovil želanie, "by malo viesť k tomu, aby tretia generácia po holokauste znovu hovorila o tretej ríši".
Od prvej myšlienky o pamätníku v roku 1988, keď na mieste ešte stál Berlínsky múr, uplynulo už pätnásť rokov. "Nekonečný príbeh," nazval plánovanie stavby reportér stanice Deutsche Welle. Problematické nebolo len jej umiestnenie v niekdajšej "zemi nikoho", ale aj otázka, či nemá byť zároveň pamätníkom pre všetky obete nacistického násilia a napokon samotný projekt, ktorý mal mnoho kritikov. Bývalý starosta Berlína Eberhard Diepgen napríklad vyslovil obavy, či monument, tak veľmi pripomínajúci cintorín, nezmení nemeckú metropolu na "mesto smútku".
Predsedníčka nadácie pre pamätník holokaustu Lea Roshová nepovažuje za prekvapivé, že Nemecku to trvalo tak dlho. "Pokiaľ viem, je to po prvýkrát v svetových dejinách, čo národ sa priznáva k svojmu najhoršiemu zločinu a chce vztýčiť pomník," odcitovala ju agentúra Reuters.
Osudová téma Nemcov
Pamätníky pripomínajúce obdobie druhej svetovej vojny sú pre Nemcov vždy citlivou záležitosťou a predmetom spoločenskej diskusie. Zatiaľ čo v Berlíne vztýčili prvé betónové kvádre, hovorí sa v nemeckých médiách predovšetkým o inom projekte - Centre proti vyháňaniu a jeho "národnom charaktere". Zväz vyhnancov, ktorý zastrešuje organizácie Nemcov odsunutých z krajín strednej a východnej Európy, chce vytvoriť "rekviemovú rotundu" ako spomienku na obete vysídlenia. Centrum by malo podľa predstáv zväzu poskytnúť "celkový prehľad o odsune viac ako pätnástich miliónov Nemcov" a v expozíciách predstaviť podobné prípady v európskej histórii. Vízia skôr národného projektu však vyvoláva najmä v susednom Poľsku, ale aj v Česku nevôľu. "Hrozí renacionalizácia historických odkazov," odcitoval denník Süddeutsche Zeitung historika Phillipa Thera. Jeho poľský kolega Wlodzimierz Borodziej, ktorý sa považuje za experta na problematiku vysídlenia varoval, že "vznik centra fixovaného na nemecké utrpenie" by znamenal "krok späť". Diskutované je predovšetkým miesto, kde by malo stáť - Berlín - a obavy, že by sa koncentrovalo hlavne na osudy nemeckých vysídlencov.
Proti "národnému charakteru" centra Spolkový snem vyhovel v lete 2002 požiadavke organizácie na zriadenie podobného pamätníku, požadoval však jeho európsky charakter a bližšie nešpecifikoval miesto sídla. V žiadnom prípade nemôže vzniknúť na území spolkovej republiky, varoval však sociálnodemokratický poslanec Markus Meckel a k jeho výzve proti "národnému charakteru" sa pridalo viac ako 60 politikov, historikov, umelcov z Nemecka, Poľska a Česka. Medzi signatármi je aj bývalý poľský minister zahraničných vecí Wladyslaw Bartoszewski a Bronislav Geremek, český vicepremiér Petr Mareš, predseda Spolkového snemu Wolfgang Thierse (SPD), jeho predchodkyňa Rita Süssmuthová (CDU), bývalý minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Günter Grass. Zaujímavé je, ako v Nemecku prebiehajú deliace čiary krížom cez politické strany. Kolega bývalého ministra zahraničných vecí NDR Markusa Meckela Peter Glotz je vo vedení Nadácie Centrum proti vyháňaniu a o predsednícke kreslo sa delí s opozičnou poslankyňou za kresťanských demokratov Erikou Steinbachovou.
"Darček pred návštevou"
Proti tomu, aby sa pamätník začal budovať v Berlíne, sa postavil aj kancelár Gerhard Schröder. "Vzniká nebezpečenstvo, že v popredí debaty o vyhnaniach bude príliš jednostranne figurovať neprávo spáchané na Nemcoch a pritom zaniknú historické príčiny," odcitoval predsedu vlády denník Die Welt. Jeho vyhlásenia interpretovala Steinbachová ako darček pred plánovanou návštevou Česka. "Má strach pred našimi susedmi." Schröder návštevu minulý rok presunul bez udania dôvodu. Udalosti však predchádzali vyhlásenia bývalého premiéra Miloša Zemana, ktorý označil sudetských Nemcov ako "piatu Hitlerovu kolónu".