Parlamenty Francúzska a Belgicka v súčasnosti riešia, či zakážu nosenie náboženských symbolov do škôl a na verejnosti. Nadpolovičná väčšina tamojších občanov je za. Všetky deti bez rozdielu by mali navštevovať telesnú výchovu a biológiu. Časť moslimských dievčat sa týmto predmetom vyhýba. Nariadenie by platilo aj pre školy, ktoré prevádzkujú islamské spolky.
Žiadna z krajín únie však nepripravuje pravidlá, ktoré by budúcich žiadateľov o azyl nútili žiť na miestach, kde je zatiaľ málo imigrantov, tak ako o nich uvažuje holandský parlament. Prisťahovalci majú po získaní štatútu utečenca právo slobodne si zvoliť miesto bydliska. Belgické hlavné mesto Brusel však plánuje výkup schátraných domov v imigrantských štvrtiach a ich obyvateľov chce premiestniť do panelovej zástavby z päťdesiatych rokov. "Časť centra mesta v posledných desaťročiach schátrala, domy stratili na cene a obsadili ich finančne slabšie skupiny. To vedie k ešte väčšiemu úpadku mesta," uviedol architekt Didier Loubeck, ktorý má spracovať štúdiu o prestavbe centra Bruselu.

Malé Kongo
V miliónovom Bruseli žije asi sedemdesiattisíc prisťahovalcov z Afriky. Dve tretiny z nich v štvrti Ixelles, ktorá sa prezýva Malé Kongo. Pri Severnej bruselskej stanici a stanici Midi býva okolo tridsaťtisíc prevažne Maročanov, Libanončanov, Turkov a Palestínčanov. Práve tejto oblasti sa má týkať rekonštrukcia rozvrhnutá na nasledujúcich tridsať rokov.
Podobný nápad majú lokálni predstavitelia aj v holandskom Rotterdame a belgických Antverpách. Problémom sú peniaze. Sanácia chudobných a prisťahovaleckých štvrtí sa odhaduje na miliardy eur. "Integrácia prisťahovalcov nie je len o zákonoch, ale predovšetkým o peniazoch. V Belgicku je však viac ako pol milióna ľudí bez práce. Predstava, že sa nájdu miliardy na rekonštrukciu prisťahovaleckých štvrtí, je politicky nepriechodná," hovorí šéfredaktorka bruselského Bulletinu Brigid Grauman.

Spoločná imigračná politika
Vlády Európskej únie pracujú na spoločnej imigračnej politike, ktorá by mala integrácii prisťahovalcov v členských krajinách pomôcť. Zatiaľ sa však sústreďujú na obmedzenie prílevu migrantov. Do konca apríla sa majú pripraviť zákony, ktoré by znemožnili, aby cudzinci mohli požiadať vo viacerých krajinách o azyl zároveň. Únia tiež núti krajiny, z ktorých prichádza najviac imigrantov, aby s ňou podpísali dohody o rýchlej repatriácii a umožnili policajtom z Európy pracovať priamo na ich území.
"Únia sa správa ako hasič. Najprv chce zastaviť rastúci počet prisťahovalcov, a potom až riešiť integráciu ľudí, ktorí sú už na jej území. Obe akcie však musia bežať súčasne, inak sa problém nevyrieši," uviedla Joanna Apapová, expertka na imigráciu v bruselskom Centre pre štúdium európskej politiky.
"Cudzinci začínajú byť výraznou politickou silou. V priebehu referenda o eure vo Švédsku hlasovala väčšina z nich za vstup do eurozóny. S imigrantmi treba rokovať s rešpektom, inak hrozí konflikt," tvrdí.